Zatiaľ čo niektorí nebezpečenstvo vyhľadávajú, pretože milujú adrenalín a vôbec im nevadí riskovať a dívať sa smrti priamo do očí, niektorí zažili takéto situácie úplne nečakane. A môžeme povedať, že nečakané situácie určite zamávajú s každým. My ti prinášame prvú časť zážitkov ľudí, ktorí len o vlások prežili smrteľné situácie.
Skok padákom a zemetrasenie
Zoskok padákom patrí medzi obľúbené atrakcie, ktoré ľudia skúšajú po celom svete pomerne bežne. Je to forma adrenalínu, ktorú chce zažiť každý, kto má rád vietor vo vlasoch a trochu nebezpečenstva. Ale nie vždy sa situácia vyvinie podľa predstáv, a človek sa tak veľmi ľahko môže dostať do situácie, ktorú by nechcel zažiť nikto z nás. „Pokazil som zoskok padákom. Podarilo sa mi napraviť situáciu a vytiahnuť pilotný padák, ale bol som veľmi, veľmi blízko k tomu, aby sa mi uvoľnila rezerva. Tá je vo všeobecnosti spoľahlivá, ale stále to nie je nič, čo by som chcel testovať. Pristál som v poriadku, ale potom som dostal veľmi prísny dohovor, že som ťahal tak nízko,“ napísal používateľ v BuzzFeed komunite, píše sa na portáli Yahoo.
Zemetrasenie je desivé už samo o sebe, ale zažiť ho na vlastnej koži uprostred ulice je ešte hrozivejšie. Používateľ práve cestoval pod dvojpodlažnou diaľnicou Cypress, ktorá sa zrútila počas zemetrasenia v roku 1989. Bol práve pod dvojvrstvovou konštrukciou, keď sa začala triasť zem. „Cítil som sa strašidelne a cítil som klaustrofóbiu. Hnal som sa von, ako som to robil vždy, pretože som neznášal byť pod ňou. Keď som sa dostal von, mal som pocit, že mi praskla pneumatika a začal som kľučkovať vo svojom jazdnom pruhu. Potom som si všimol, že aj všetci ostatní strácajú kontrolu a brzdia. To bolo to zemetrasenie. O kolapse som sa dozvedel až neskôr a cítil som sa, akoby ma niekto udrel do brucha. Nikdy predtým som sa necítil tak blízko smrti,“ napísal.
Zlaňovanie a pád žeriavu
Určite poznáš aktivitu zlaňovania po horách či skalách. Muž v Bangkogu sa ale rozhodol, že po lane zíde z vrcholu najvyššej budovy, ktorá má 200 metrov. Malo to slúžiť ako propagačný kúsok, pričom mal pristáť na desiatom poschodí na balkóne a následne prejsť na inú budovu. Problém tu ale zohral vietor. „Silný strih vetra stačil na to, aby ma odfúkol 20 až 30 metrov od boku budovy. Predstavte si pavúka, ktorý visí vo vetre na vlásku. Keď som sa priblížil k desiatemu poschodiu, všimol som si, že moje lano nedosahuje na balkón. Bolo asi desať metrov od pristátia. Tak som sa kýval vo vetre, kým som nebol tesne nad balkónom. Keď som bol posledných niekoľko metrov na plošinou, pustil som sa. Bol som vystrašený, ale živý,“ opísal.
Ďalší používateľ opisuje svoju cestu, ktorú absolvoval každý deň, keď chodil do školy. Na tom nebýva nič adrenalínové, ale nebezpečenstvo niekedy číha aj na takých úsekoch, kde by sme ho nečakali. „Keď som chodil do školy v San Franciscu, vystúpil som z autobusu, aby som si v obchode kúpil cigarety a limonádu. Cestou von som sa zastavil pri odpadkovom koši, aby som si otvoril cigarety a limonádu. Následne som prešiel pol bloku po ulici, keď zo strechy spadol žeriav presne tam, kde som pred 30 sekundami stál. Žeriavnik zahynul a o pol minúty skôr by som zahynul aj ja,“ napísal.
