Zvyšujúce sa náklady na život postihujú čoraz väčšie percento ľudí. Pokiaľ si si v posledných mesiacoch všimol, že peniaze ti z účtu miznú akosi rýchlejšie, skús si predstaviť, čo zažívajú ľudia, ktorí zarábajú menej.
Ako informuje portál Unilad, zrejme najextrémnejším prípadom je príbeh Amira Farsouda z Kanady, ktorý sa to strachu z bezdomovectva rozhodol zvoliť si ukončenie života formou eutanázie. Príbeh má však nakoniec dobrý koniec.
Radšej eutanázia ako život na ulici
54-ročný Amir po zranení chrbta pri nehode spred niekoľkých rokov skončil ako plný invalid a spoliehal sa na vládne platby na bývanie a jedlo. V októbri sa začal obávať, že skončí na ulici, pretože jeho ubytovanie v meste St. Catharines ponúkli na predaj.
Iránsky prisťahovalec sa preto rozhodol požiadať o kanadský program lekárskej asistovanej smrti pre nevyliečiteľne chorých a trvalých invalidov. Následne však zasiahli dobrí ľudia a postarali sa o to, aby Farsoud zmenil názor.
Keď sa v médiách začali objavovať správy o jeho situácii, na GoFoundMe založila užívateľka Effie C stránku s cieľom vyzbierať dostatok peňazí na vedenie normálneho života. Podľa nej majú ľudia „povinnosť pomôcť“ Farsoudovi, aj keď ho nepoznajú.
Pomoc od ľudí
„Prosím vás všetci, mojím cieľom je vyzbierať dostatok peňazí, aby mohol nasledujúcich sedem rokov platiť nájom a jedlo, aby sa mohol prihlásiť a presťahovať sa do dostupného bývania a ukázať mu nádej,” napísala.
„Potrebujeme ľudskosť, aby sme zvíťazili. Všetci sme v tomto živote spolu a ako Kanaďania musíme pomáhať. Ak nás posledné tri roky niečo naučili, je to to, že bez súcitu, odolnosti, komunity a dobrého zdravia nie sme ničím. Ak všetci darujeme to, čo môžeme ušetriť, môžeme mu pomôcť,” dodala v emotívnom príspevku.
Následne sa podarilo vyzbierať viac ako 60-tisíc kanadských dolárov (takmer 43-tisíc eur), čo povzbudilo Farsouda, aby prehodnotil svoje plány o ukončení života. Ten sa s ním pritom rozhodne nemaznal. Z rodnej krajiny totiž utiekol ako 12-ročný.
Spomienky na minulosť
„Úprimne som si myslel, že v decembri tu už nebudem. Takže nie, toto som si nepredstavoval ani vo sne,” povedal dojatý muž pre City News.
„[...] Cítil som sa takto raz v živote. Keď sme opustili Irán a dostali sa do Francúzska, opustili sme lietadlo a bol som ešte dieťa, ale padol som na kolená a pobozkal asfalt, pretože sa ma nikto nechystal zastreliť, žiadne demonštrácie, žiadna armáda, žiadne horiace budovy,” spomína na dramatické detstvo.
V predchádzajúcom rozhovore pre ten istý web pritom ešte opisoval, prečo sa rozhodol pre eutanáziu. „Nechcem zomrieť, ale nechcem byť bezdomovcom viac ako nechcem zomrieť,” povedal.
Nedôstojné čakanie na smrť
„Viem, v mojom terajšom zdravotnom stave by som to aj tak neprežil. Nebolo by to vôbec dôstojné čakanie, takže ak to budú moje dve možnosti, je to v podstate jedno.” Finančná zbierka mu však dala nový dych.
Mohol splatiť svoje 20-tisícové dlhy a kým sa dočká dostupného bývania, jeho súčasné bývanie stiahli z predaja. Okrem toho môže ďalej dostávať 800 dolárov ako podporu pre ľudí so zdravotným postihnutím, kým nezíska nové bývanie.
„V zásade tak dlho, kým budem mať dosť, nebudem hladovať a nebudem sa starať o základné veci, kým sa koľko mesiacov alebo rokov nedostanem na čakaciu listinu na trvalé, stabilné a dostupné bývanie. To je všetko, čo som kedy chcel. Ľudia v mojich topánkach nechcú extravagantný životný štýl, my sa chceme posunúť ďalej,” dodal na záver.