Písal sa rok 2010 a SaS mladých ľudí namotala na dekriminalizáciu konope a registrované partnerstvá. Písal sa rok 2012 a SaS do parlamentu vošla opäť s programovými bodmi dekriminalizácie, registrovaných partnerstiev a aj právnych zmien týkajúcich sa transrodových ľudí. Písal sa rok 2016 a strana sa opäť ocitla v parlamente s rovnakými bodmi programu. Bol rok 2020 a SaS sa stala súčasťou vlády - zobudila sa ale až o 2 roky neskôr po úkladnej vražde dvoch queer ľudí.
Nabudúce to spravíme inak
Richard Sulík sa vo verejnom vyhlásení zaviazal, že najbližšie vstúpi už len do takej vlády, ktorá bude mať v úmysle schválenie partnerského spolužitia. Čo je celkom regres oproti roku 2010, kedy to malo byť plnohodnotné registrované partnerstvo po vzore Česka (tam ho majú od roku 2006).
„Registrované partnerstvá máme od začiatku našej existencie v programe. Ale sme ich silou mocou nepretláčali, lebo sme si povedali, okej, nech tá doba dozrie,“ povedal Sulík na tlačovej konferencii. Teraz sa skloňujú slovné spojenia životné partnerstvo či partnerské spolužitie, SaS chcelo minimalistickým zákonom párom rovnakého pohlavia poskytnúť aspoň závan toho, čo majú naši západní susedia a čo sľubovali už pred dvanástimi rokmi.
Aj ten predložila poslankyňa Vladimíra Marcinková, ktorá nedávno prestúpila zo strany Za ľudí. Rátali s tým, že ak registrované partnerstvá dostatočne okrešú, v parlamente prejdú. S čím však už nepočítali je, že dúhové rodiny a páry nechcú žiadne kompromisy a okresávanie, čo sa ich práv týka, ale jednoznačnú podporu. Najmä po teroristickom útoku na queer ľudí.
Riško, drž balónik a mlč
Na nespokojnosť LGBTQ spoločnosti voči „ceste politického pragmatizmu“ SaS reagovala na tlačovej konferencii poslankyňa Vladimíra Marcinková: „V uplynulých dňoch ma veľmi trápila nejednota tej časti spoločnosti - občianskej ale aj politickej - ktorá má citlivosť k ľudskoprávnym témam a náš návrh jednoznačne nevedela podporiť. Je to pre nás zlá správa. V politike totižto platí rovnica, že ak sa dobrí ľudia nedokážu pre dobré spojiť, dobré veci sa neudejú.“
Líder takzvanej liberálnej strany, ktorá do každých volieb išla s odvážnym a progresívnym zmýšľaním, po chladnokrvnej vražde dvoch mladých ľudí mlčal. Dokonca aj konzervatívny premiér Eduard Heger šiel osobne zapáliť sviečku na Zámockú ulicu - keď neprší, aspoň kvapká.
Poďme si teraz pripomenúť výroky Richarda Sulíka, z ktorých mnohé vyzerajú ako pokus o oslovenie voličov ĽSNS. Aby sme neprepadali pocitu, že SaS chce reálne k zmene prispieť a nenahnať si len ďalšie politické body na tejto téme ako za posledných 14 rokov. Anticena Homofób roka organizovaná Inštitútom ľudských práv pravidelne usporadúva hlasovanie, v ktorom ľudia rozhodnú, ktorý z výrokov slovenských politikov, je najhomofóbnejší.
Opakovane rozvedený predseda liberálnej strany žijúci v mimomanželskom pomere získal v roku 2021 štvrté miesto so svojím výrokom: „Sme za registrované partnerstvá, nie sme za manželstvá homosexuálnych párov a sme proti adopciám detí homosexuálnymi pármi … Ja nepovažujem za diskrimináciu, keď oni si nesmú adoptovať dieťa. Dieťa má právo na to, aby vyrastalo v štandardnej rodine …”.
V roku 2016 sa umiestnil na 3. mieste s výrokom: „ … keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie.“. Pričom ten istý rok denníku Trend Richard Sulík vylíčil nasledovne: „ ... na dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá sme nezanevreli. Vo voľbách 2016 sme kládli dôraz na ekonomické témy. No vždy sme osobné slobody mali v našom programe a hlásili sme sa k nim. V tom je SaS dlhodobo konzistentnou stranou.“
Základy dlhodobej konzistentnosti strany boli položené ešte vo voľbách 2010, kedy sa SaS prvýkrát dostala do parlamentu. Získala masívnu podporu mladých ľudí vďaka témam dekriminalizácie konope a prísľubu registrovaných partnerstiev. Július Kolenič z Iniciatívy inakosť činnosť a ambície strany v roku 2011 opisoval nasledovne: „K politike štátu voči sexuálnym menšinám sa ťažko vyjadrovať, keďže vlastne žiadna nie je. Nevidím tu súboj liberálnych sľubov SaS a konzervatívcov z KDH. Rozhodovanie po voľbách, či je dôležitejšie trvať na liberálnych hodnotách, alebo byť vo vláde, bolo na môj vkus až príliš rýchle.“.
Líder SaS to však v tom čase videl jasne ako exelovskú tabuľku: „Našou najvyššou prioritou je zavedenie odvodového bonusu a ten realizovaný bude. Tiež sme vraveli, že počet presadených sľubov závisí od volebného výsledku,“ povedal ako odpoveď webu Pluska.sk. Pričom práve posledná veta je zásadná pre predstavu ako Sulík rozmýšľa - ani zďaleka neznie ako politik, čo si stojí za svojimi hodnotami, ale skôr ako obchodník, ktorý dáva do pomeru počet hlasov k počtu bodov programu, ktoré má v pláne presadiť. Predseda strany však v tom čase vyjadril aj sebareflexiu. „Dnes tieto naše kompromisy vnímam ako chybu. Beriem to ako našu nováčikovskú chybu. V ďalšej vláde by sme trvali aspoň na čiastkových krokoch v tomto smere,“ vyjadril sa pre Aktuality v roku 2012.
Keď SaS do svojich radov prijala queer aktivistku Romanu Schlesinger, spustila sa na ich stranu masívna kritika. Voliči hrozili lídrom strany, že od nich odídu, ak tam Romanu nechajú. „ ... ešte nič nestihla urobiť, tak keď som to čítal, volám rýchlo Romane: „Romana, prosím Ťa, Ty hlavne nič nehovor, potom môžeš, ale teraz pol roka nič nepovedz, musíme tu všetkých upokojiť,“ opisuje svoju skúsenosť Richard Sulík na webe sulik.sk. Neskôr sa môžeš dočítať aj o tom, ako sa predseda strany situuje do ochrancu práv menšín, ale dáva do pozornosti, že nehovorí „o tých genderovských sra*kách a neviem čo, ale myslím si, že dnes štát hádže polená pod nohy ľuďom, ktorí nežijú v manželstve. To nie sú len homosexuáli, to sú aj takí normálni.“
Keď teda dostal vo voľbách 2020 možnosť napraviť „nováčikovskú chybu“ v reparáte, jeho strana sa stala opätovne súčasťou vlády, k otázke ohľadne predvolebných sľubov o registrovaných partnerstvách sa na webe Topky vyjadril nasledovne: „Sme za uzákonenie registrovaných partnerstiev, odjakživa to máme v programe. V týchto voľbách sú však naše priority spravodlivosť, znižovanie byrokracie a boj proti korupcii, lebo to vnímame ako najväčšie problémy Slovenska.“
Matovičovi sa smejeme za jeho status s priznaním, že je hetero, dožičme rovnakú pozornosť ja Rišovi. Už len ako dôvetok k na tému názorovej konzistencie: „Ja som heterosexuál a ani by som nešiel homosexuálne páry stavať na jednu úroveň klasických štandardných rodín,” píše sa na Feministickej platforme.