
Maturant bol tak vehementne presvedčený o svojom tvrdení, že Ministerstvo školstva Českej republiky pohnal pred súd. Základným kameňom úrazu bola úloha číslo jedenásť. Po troch rokoch od napísania testu Mestský súd v Prahe uznal maturantove argumenty. A až na tretie odvolanie sa súd uložil ministerstvu, aby v novom rozhodnutí zmenilo maturantov výsledok v teste a za odpoveď „112°“ mu udelilo 1 bod.
Úloha rozdelila matematickú obec
Poškodený maturant nebol jediný, ktorý si myslel, že sa schvaľovacia komisia Cermatu pomýlila. Ako prvý na chybu upozornil matematik Oldřich Botlík, ktorý poukázal na nejasné zadanie a formuláciu otázky. Podľa neho z formulácie vyplývajú dve správne odpovede, tak ako 248°, tak aj 112°. „Vzhľadom na riešenie v kľúči však nebola úloha správne zadaná. Uhol je podľa definície časť roviny medzi dvoma polopriamkami vychádzajúcimi z rovnakého bodu, nie číslo. Nič teda nebráni tomu, aby dva rôzne uhly mali rovnakú veľkosť. V rovine existuje mnoho rôznych uhlov s veľkosťou 112°,“ tvrdí vo vyjadrení
Matematika ako hra so slovíčkami
Celú situáciu objasnil odborník Martin Mikuláš, od ktorého tvrdenie sa nakoniec oprel aj súd. Mikuláš jasne vysvetľuje presné vymedzenie termínov v matematike. „Slovo uhol neodkazuje iba na geometrický objekt, ale súčasne vždy aj na jeho veľkosť a orientáciu,“ vysvetľuje Mikuláš. „Pokiaľ sa na uhol pozeráme ako na geometrický útvar, je vždy buď zhodný , totožný, resp. identický alebo nezhodný , netotožný,“ dodáva matematik. „Závisí však od toho, v akom zmysle je toto slovo použité. S uhlami ako geometrickými útvarmi prívlastky rôzny a rovnaký nedávajú zmysel. Ak pripusťme, že slovo rôzny bolo v zadaní úlohy číslo 11 použité všeobecne, mimo zvyklosti diskurzu školskej matematiky. V takom prípade je možné úlohu interpretovať dvoma spôsobmi,“ priznáva Martin Mikuláš.
Rozhodnutie súdu
Súd konštatoval, že sám Cermat však uznával aj odpoveď tvorenú dvojicu veľkostí 112° a 248°. K uznávaniu pritom nemohlo dôjsť v rámci hodnotovej interpretácie, pretože v nej nesmie byť veľkosť 112° súčasťou správnej odpovede. Pre druhú interpretáciu zadania sa vžilo pomenovanie „geometrická“.
„Oba spôsoby interpretácie pritom vedú k rozdielnym riešeniam úlohy, čo malo byť zodpovedajúcim spôsobom reflektované v spôsobe hodnotenia úlohy. Tak tomu však v prípade hodnotenia didaktického testu žalobcu nebolo, pretože žalovaný nesprávne neuznal samostatne uvedený výsledok 112°,“ znelo záverečné stanovisko súdu