Stredoázijská krajina s takmer šesťmiliónovou populáciou dodnes oficiálne neeviduje žiaden prípad koronavírusu.
Zahraničné turkménske médiá informujú o tretej vlne, ale takmer každý v krajine sa bojí o tom hovoriť. Web Turkmen.news identifikoval viac ako 60 ľudí, ktorí zomreli na covid-19 od začiatku pandémie. Píše BBC.
Reportéri bez hraníc ešte v apríli 2020 upozorňovali, že vláda Turkménska zakázala slovo „koronavírus“ a že ľudia môžu byť zatknutí za nosenie rúšok alebo za debatu o pandémii. Organizácia neskôr svoju správu opravila, pričom objasnila, že samotné slovo nebolo zakázané, ale tvrdila, že bolo odstránené z informačných brožúr a vláda obmedzovala informácie o víruse.
Zdravý národ ako jadro štátnej propagandy
Turkménske úrady nezverejňujú prípady koronavírusu. Prezident Gurbanguly Berdymukhammedov, bývalý zubár, používa obraz zdravého národa ako jadro štátnej propagandy. Pripustenie, že krajina je postihnutá pandémiou, by mohlo oslabiť legitimitu jeho režimu.
Turkménske úrady zaviedli niektoré karanténne opatrenia na zastavenie šírenia choroby. Vláda však trvá na tom, že vďaka svojim „preventívnym krokom“ zostáva krajina bez ochorenia na covid.
in other former-Soviet fashion news, Turkmenistan President Gurbanguly Berdymukhammedov, pictured here, is 60 todayhttps://t.co/C0M4ip43Dv pic.twitter.com/JtAwPkolfZ
— Scott Rose (@rprose) June 29, 2017
BBC sa v jednej zo svojich reportáži zhovárala s pánom Sayahaom Kurbanovom (pre zachovanie anonymity mu bolo pozmenené meno), ktorý si sám prešiel chorobou, ktorá v krajine oficiálne neexistuje.
Aké je mať chorobu, ktorá v krajine vraj nie je
Keď minulý mesiac zavolal záchranku, lekár mu povedal, že má zápal pľúc a mal by ísť urýchlene do nemocnice. Pán Kurbanov vedel, že lekári v krajine označujú prípady koronavírusu ako zápal pľúc.
Cestou do nemocnice sa mu podarilo zavolať na kliniku, kde ho pred niekoľkými dňami testovali na covid. „Je to pozitívne,“ počul tichý hlas. „Čo je pozitívne?“ zakričal: „Je to covid?“ „Áno,“ znela odpoveď.
Neskôr zistil, že potvrdenie o tom, že mal koronavírus, nedostane.
Prvá nemocnica, do ktorej mal namierené, ho odmietla vziať, pretože bola plná. „Cestou tam som takmer zomrel,“ povedal Kurbanov. Nevedel dýchať. Aj ďalšia nemocnica ho odmietla prijať, tento raz kvôli zákazu prijímania pacientov, ktorí neboli zaregistrovaní v hlavnom meste Ašchabád. „Začal som panikáriť. “
Nakoniec zavolal lekárovi, ktorého poznal, a úpenlivo ho prosil o pomoc. Po mnohých telefonátoch bol nakoniec prijatý. Jeho stav sa päť dní nemenil. „Nemohol som sa nadýchnuť - bolo to, akoby bolo všetko vo mne zlepené. Mal som panické záchvaty, pretože som nemohol dýchať. Akoby som sa potápal pod vodou a nemohol som vyplávať na hladinu,“ opísal.
Kričal na sestry, aby mu dali niečo na zmiernenie bolesti. Podľa jeho slov lekári pacientov bežne ignorujú a sestry ich nekontrolujú, pokiaľ niekto z „vysokých pozícií“ nezavolá tým správnym ľuďom. Kurbanov tvrdí, že v nemocnici bolo nedostatok zdravotníckeho personálu. Bez úplatkov to podľa neho nejde. Na ne a na lieky minul asi 2 -tisíc dolárov (cca. 1 700 eur), čo je v Turkménsku obrovská suma. Po 10 dňoch bol prepustený.
Turecký diplomat
Jeden prípad z minulého roka sa však Turkménsku takmer „vymkol spod kontroly“. Turecký diplomat v Ašchabade Kemal Uckun mal typické symptómy koronavírusu: bolesť na hrudníku, potenie, horúčku. Diagnostikovali mu zápal pľúc.
Jeho manželka Guzide Uckun poslala röntgenové snímky jeho hrudníka do tureckých nemocníc a všetky potvrdili, že má covid-19.
Zúfalo sa pokúšala dostať ho späť do Turecka, ale turkménske úrady údajne odmietli dovoliť medicínsky vybavenému lietadlu, aby s ním odletelo. Povolenie bolo udelené iba niekoľko hodín po jeho smrti. Jeho telo bolo zabalzamované a súdni znalci nemohli nájsť stopy koronavírusu.