Takto kedysi vyzerali menštruačné pomôcky (ilu)pixabay.com
StoryEditor

História menštruačných pomôcok: Od zmotaného papyrusu až k dnešným kalíškom

Radka Rosenbergová15.01.2022., 08:00h
Kým Mayovia a Židia vnímali menštruáciu ako Boží trest za neposlušnosť, iní ju uctievali ako prejav vyššej moci. Ak žena krvácala, a pritom nezomrela, išlo podľa nich o malý zázrak.
Lajkuj Brainee.sk na

Zatiaľ čo v minulosti museli ženy svoje dni skôr pokorne pretrpieť alebo skrývať, dnes sa bohyňa Khali hlási o slovo celkom verejne a z menštruácie je dosť dobrý biznis, píše český portál reflex.cz. Navyše, menštruačné nohavičky sú naozaj objavom storočia!

Egyptské tampóny

Podľa Nanacy Friedmanovej, autorky knihy Všetko, čo by ste mali vedieť o tampónoch, sa o vynález menštruačných tampónov údajne postarali už ženy v starovekom Egypte, ktoré si do pošvy vkladali zmotaný papyrusu. Rimanky ho následne nahradili bavlnou, pričom obyvateľky Indonézie pre tieto účely využívali rastlinné vlákna.

V Európe boli predchodcami dnešných tampónov rolky bavlny s motúzikom, za ktorý použitý tampón vyťahovali von. Avšak, mali celkom iný účel. Neslúžili primárne ako pohlcovač menštruačnej krvi, ale ako ochrana pred počatím. Napustený tampón v účinnej látke slúžil ako antikoncepcia alebo ako liek na zápal intímnych partií.

Posledný výkrik módy

Keď sa roku 1879 objavili na trhu tampóny ako hygienická pomôcka, nastal veľký boom, ktorý si ale mohli dovoliť len najbohatšie ženy. Štyri vatové guličky napustené glycerínom, zastrčené v dutej drevenej trubke, sa dali vytiahnuť von povrázkom. Išlo vtedy o veľkú vymoženosť 19. storočia. Dovoliť si ju mohli iba aristokratky. K nižším vrstvám sa takéto tampóny dostali až v 30. rokoch 20. storočia, najmä vďaka praktickému lekárovi Earlovi Clevelandovi Hassovi, ktorý doma už nechcel každý mesiac počúvať lamentovanie svojej ženy počas menštruácie.

V tej dobe, v celkom konzervatívnej spoločnosti však tento vynález kritizovali. Dievčatá údajne prichádzali kvôli tampónom s aplikátorom o panenstvo, a navyše taký tampón mohol mladým ženám spôsobovať rozkoš, čo bolo v tej dobe nepredstaviteľné! Skôr než nákupom v drogérii si ženy obstarávali tampóny svojpomocne. Vyrábali si ich z bavlny, vaty aj sacích materiálov. Obzvlášť počas vojny mnohé ocenili ich praktickosť.

Nečakané zdravotné ťažkosti

V 70. a 80. rokoch vyplynulo v súvislosti s komerčným využívaním tampónov niekoľko škandálov, a to predovšetkým v podobe úmrtí mladých žien na syndróm toxického šoku. Ultraabsorbčné tampóny si ženy totiž nechávali zavedené príliš dlho a bakteriálne infekcie im takýmto spôsobom ublížili. Upozornenie na vznik tohto vážneho ochorenia je dodnes súčasťou každého balenia. 

Až do 19. storočia nebola spodná bielizeň bežnou súčasťou šatníka, a tak nebolo nezvyčajné, že si ženy vypomáhali kožušinami, trávou, machom alebo menštruovali pod seba a do oblečenia. Až vďaka rozmachu textilnej výroby v 17. storočí sa situácia začala postupne zlepšovať. Predchodkyne dnešných látkových vložiek boli dômyselne zabudované v širokých sukniach alebo v špeciálnych košeliach, ktorých dlhé cípy sa zväzovali a vrstvili medzi nohami.

Keď sa roku 1805 objavil v dámskom šatníku takzvaný "odev na nohy", teda široko strihané nohavice, ktoré siahali ku kolenám alebo dokonca až členkom a pripomínali trochu háremové nohavice, boli ženy už na pol cesty k "vyslobodeniu". Od predchodcov spodných nohavičiek zostával len krôčik k predchodcom menštruačných vložiek. Tie si väčšina žien doma plietla, háčkovali alebo šila zo starých handier či z bavlnenej látky na detské plienky.

Dámska vložka z roku 1905 (ilu) Dámska vložka z roku 1905 (ilu) commons.wikimedia.org

Od kalíškov späť k nohavičkám

Jednorazové vložky, ktoré sa nemuseli prať, vymysleli zdravotné sestry vo Francúzsku. Inšpiráciu im ponúkli obväzy z bitiek prvej svetovej vojny, ktoré vynikali svojimi sacími schopnosťami. Ženy sa však hanbili také pomôcky nakupovať, nešli moc na odbyt. Jednorazová vložka dnešného typu, ktorá držala na svojom mieste bez pomoci zložitého upevňovacieho systému, sa objavila až v 70. rokoch 20. storočia. Gélová absorbčná vrstva sa potom ako súčasť vložiek začala používať až o ďalších dvadsať rokov neskôr.

S dobou však ide aj udržateľnosť. Aby sme zbytočne nezaťažovali planétu ďalším zbytočným odpadom, na scéne sa objavili ekologické menštruačné kalíšky. Okrem toho aj ušetria množstvo peňazí, ktoré by sme inak vyhodili na jednorazové vložky či tampóny.

Hlavnou výhodou menštruačného kalíška je to, že slúži opakovane. Pri menštruácii stačí jeden kalíšok a žena ho môže využívať niekoľko rokov. Na rozdiel od tampónov a vložiek sa do neho krv nevsakuje, ale zbiera. Komu by vylievanie krvi pripadalo nechutné, môže využiť menštruačné nohavičky, ktoré sú v súčasnej dobe hitom číslo jedna. Ako je možné, že sa do nich zmestí toľko krvi a prečo nám o nich povedali výrobcovia  teraz? To zistíme asi za ďalších pár rokov.

Menštruačné nohavičky sú skvelou ekologickou alternatívou plastových pomôcok (ilu) Menštruačné nohavičky sú skvelou ekologickou alternatívou plastových pomôcok (ilu) commons.wikimedia.org

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
20. august 2022 08:33