Neplatili naňho mreže ani okovy
Majstrom útekov je bezpochyby Yoshie Shiratori. Zaslúžene sa stal legendou. Zo začiatku bol zamestnaný, no nakoniec sa priklonil ku krádežiam, aby mohol hradiť výdavky spojené s pitím a hazardom. A tak v roku 1936 skončil v cele v Japonsku. Vtedy táto krajina rozhodne nepatrila k štátom, kde by k odsúdeným trestancom mali nejaký rešpekt. Väčšina dozorcov tu mala prax z Kórey a Mandžuska, kde bola väznica skôr koncentračným táborom. Shiratori odtiaľ utiekol ľahko. Dvere cely si odomkol kusom drôtu, ktorý odlúpol z misky v kúpeľni.
Dlho sa však zo svojej slobody netešil. Po troch dňoch ho totiž zatkli za krádež liekov v nemocnici, musel si odpykať doživotie. Ani tu nedokázal žiť pod zámkom. V noci opustil celu a šplhal po hladkých stenách až k stropným mrežiam, ktoré sa snažil uvoľniť. V roku 1942 sa mu to konečne podarilo a za búrky prebehol po streche von. Kam sa vydal? To ťa prekvapí. Bežal totiž do domu jedného zo strážcov, voči ktorému mal rešpekt a úctu. Posťažoval sa mu na neľudské zaobchádzanie ostatných dozorcov, po čom si pre neho došla polícia.
Jediným výsledkom jeho úteku však bol ďalší presun do ešte prísnejšie stráženého väzenia v Abaširi na ostrove Hokkaidó. Svojich pút sa nedokázal nijako zbaviť. Síce boli rafinované, no nie nehrdzavejúce. Ďalšie dva roky pracoval na ich korózii, pomocou slanej väzenskej polievky. V roku 1944 sa mu ich konečne podarilo zlomiť, vykĺbil si pri tom obe ramená a pretiahol sa najprv otvorom vo dverách na podávanie jedla na chodbu a potom oknom von na slobodu.
Ani tentoraz však nezostal dlho vonku. Obvinili ho z krádeže paradajky a z vraždy farmára, s ktorým sa o tento kúsok zeleniny pobil. Ten útok neprežil a Shiratoriho odsúdili na trest smrti. Umiestnili ho do špeciálnej cely, z ktorej sa vraj nedalo dostať von. Aspoň si to mysleli. Shiratori sa totiž z jamy bez dverí a okien, ktorú osvetľovalo len nepatrné svetlo, po dvoch rokoch dostal na slobodu. Ako? Pomocou obyčajnej misky na polievku sa prekopal von.
Ako naložil so slobodou? Snažil sa poctivo pracovať. Ale podľa vlastných slov ho ťažila vina. Takže keď mu v parku celkom náhodou ponúkol cigaretu policajný dôstojník, predstavil sa mu a dobrovoľne sa priznal. Odsúdili ho na dvadsať rokov, po štrnástich ho pustili za dobré správanie.
Jogín utekač
Jóga ozdravuje telo aj myseľ, posilňuje vitalitu. Môže mať však aj veľmi špecifické praktické využitie. Dôkazom je aj Choi Gap-bok z Južnej Kórei. Jogín a nenapraviteľný recidivista. Oboje dohromady. Za mrežami strávil celkovo 23 rokov svojho života, väčšinou za krádeže a vlámania, organizovanie trestnej činnosti. Pri svojich pobytoch za mrežami si kondičku udržiaval práve jogou a dychovými cvičeniami. To sa mu veľmi vyplatilo, pretože ho v septembri roku 2012 v jeho 50 rokoch znovu zatkli.
Našli ho totiž po záverečnej v uzamknutom obchode, bol teda podozrivý z pokusu o vlámanie. Umiestnili ho do cely na policajnej stanici v Daegu, kde mal čakať na proces. Lenže policajtov prekvapil. Päť dní po zadržaní využil pokojné nočné smeny a z cely sa doslova pretiahol von. Prízemnom okienkom na dverách, otvorom, ktorým sa väzňom podáva jedlo. Nezabezpečenú západku otvoril s pomocou paličiek, potom sa dôkladne potrel olejom, ktorý bol súčasťou jeho večere a takto sa prešmykol na slobodou.
Možno to znie príliš ľahko, no okienko malo rozmer 15 krát 45 centimetrov a preliezť ním si žiadalo značnú flexibilitu. Jogín to však stihol za 34 sekúnd! Potom v tichosti prešiel okolo troch spiacich strážcov, a ďalším, teraz už väčším oknom vyliezol von. Keď sa na jeho útek prišlo, spôsobilo to v celej Južnej Kórei senzáciu. Aj keď Gap-bok prešiel pešo 302 kilometrov či preplával jazero, po šiestich dňoch ho opäť chytili. Potom ho umiestnili do cely s okienkom jedenásť krát trinásť centimetrov, no on sa dokázal prešmyknúť aj cez túto prekážku a ušiel.
Robin Hood z kanálu
Kanálový lupič, prezývaný tiež Hong Gil-dong, čo je ázijský variant pre Robina Hooda, verejne znemožnil celú juhokórejskú políciu a stal sa ľudovým hrdinom. Vlastným menom Sin Chang-won, na pohľad sympatický mladík, pochádzajúci z početnej a chudobnej roľníckej rodiny, mal nemalé problémy so zákonom už od svojich pätnástich rokov. Navyše v 22 dostal doživotie. Priplietol sa totiž k lúpežnému prepadnutiu, ktoré skončilo vraždou. Zo začiatku vo väzení sekal dobrotu - veľa čítal, cvičil, spravil si dokonca aj maturitu. Lenže 20. januára 1997, po ôsmich rokoch za mrežami zmizol. Bez stopy. A väzenská správa nebola schopná jeho zmiznutie vysvetliť až do júla roku 1998, keď bol pri rutinnej cestnej kontrole zadržaný. Riadil totiž kradnuté auto, s kufrom plným kostýmov a falšovaných poznávacích značiek.
Tým to však neskončilo, Chang-won totiž s už nasadenými putami policajtom opäť hneď utiekol. Avšak v aute za sebou zanechal aj svoj osobný denník, v ktorom detailne popisoval svoj dlhodobo pripravovaný útek. Chang-won najprv musel „nenápadne“ schudnúť dvadsať kilogramov. To aby sa prešmykol von ventilačnou šachtou v kúpeľni väznice s rozmermi 35 × 15 centimetrov, kde v priebehu dvoch mesiacov odstraňoval mreže ručne vyrobenú pílkou, ktorú vytrvalo prenášal v spodnej bielizni. Potom prenikol do vlastnoručne vyhrabaného niekoľkometrového tunela, čím sa dostal pod drevenú podlahu rozostavanej budovy na väzenskom dvore. Tú po nociach postupne vytrhával. Nakoniec sa tadiaľ dostal na strechu. Prípravy mu trvali dva roky, cestu na slobodu podnikol nahý.
Prvých 500 metrov na slobode dorazil na ukradnutom bicykli k najbližšej farme, kde ukradol nejaké oblečenie, aby snahám o dolapenie vytrvalo unikal ďalšieho dva a pol roka, presnejšie teda 907 dní. Rozhodne pritom nezaháľal. Spáchal ďalších 104 krádeží, päť vlámaní do domov v luxusných štvrtiach veľkých miest a jedno znásilnenie. So skrývaním mu pomáhalo pätnásť žien, ktoré vraj očaril svojím dokonalým šarmom a charizmou. Krádežami si medzitým dopomohol k bohatstvu vo výške 140 miliónov wonov, čo je viac ako 78-tisíc eur, zhruba trikrát toľko, než koľko predstavovala odmena vypísaná na jeho dolapenie. Časť ukradnutých peňazí preukázateľne rozdával žobrákom, bezdomovcom či sirotám.
Stal sa celebritou, jeho tvár zdobila tričká, jeho dobrodružstvo dostalo komiksovú podobu. Nepriamo zavinil odvolanie 50 policajných veliteľov, ktorí ho nedokázali dolapiť. A čo sa stalo po tom, čo ho konečne chytili? Pokúsil sa o samovraždu. Zavreli ho totiž do tej istej cely ako prvýkrát. Len s novými, pevnejšími mrežami. V súčasnosti sa venuje štúdiu psychológie, aby pomáhal väzňom vyrovnať sa so stratou slobody.
Pašerák, na ktorého čakala smrť
O dosť horšie dopadol Cai Changpan, čínsky pašerák a priekupník, dlhodobo pôsobiaci v Indonézii. V roku 2017 ho pristihli so 135 kilogramami metamfetamínu. Prevážal ich skryté pod hromadou slepačieho trusu. Pri následnej domovej prehliadke v jeho továrni na recykláciu pneumatík narazili na ďalšiu 70 kilogramovú várku drog. Vo výsledku to znamenalo trest smrti. Preto putoval v zrýchlenom procese do väznice Tangerang-1, na predmestí Jakarty, kde mal vyčkávať na vykonanie rozsudku.
O udelení milosti nemohla byť reč, pretože sa v priebehu súdneho konania objavili aj ďalšie priťažujúce okolnosti. Napríklad to, že Cai Changpan sa v skutočnosti volá Cai Ji Fan, pričom ho už raz obvinili z podobného prečinu, dokonca ho aj odsúdili. Ako je teda možné, že nesedel vo väzení? Cestu na slobodu si prebil cez steny kúpeľne väznice a spolu s ďalšími osemnástimi väzňami preliezol dva a pol metra vysoký múr. O úteku sa však vtedy moc nehovorilo a okrem prepustenia dvoch dozorcov a pokarhania riaditeľa väznice záležitosť zmietli pod koberec.
A dlho sa nemienil zdržať ani v novom väzení. Preto si s pomocou ukradnutého náradie z väzenského dvora a kuchyne, kde prebiehali stavebné rekonštrukcie, a tiež s výdatnou zásobou kuchynského náčinia, začal kliesniť cestu von. Tunel vedúci von zo zamrežovanej cely začal hĺbiť priamo pod svojou posteľou. Jeho cieľ? Odpadové potrubie pod múrom väznice s napojením na kanalizačnú sieť v uliciach Jakarty. Tunel s metrovým stropom bol dlhý 30 metrov. Kopal ho dosť usilovne každú noc, po dobu šiestich až ôsmich mesiacov. Aby potom 23. septembra 2020 využil striedanie stráží a dostal sa von.
Už po 90 minútach prišli dozorcovia na to, že im chýba väzeň. No doteraz ho nechytili. Väznicu Tangerang-1 považovali za takú, z ktorej niet cesty von. Hovorilo sa o možnej korupcii a zapojenia dozorcov do úteku, štyria z nich totiž v službe chýbali. Vyšetrovania sa zhostila špeciálna komisia, o prípad sa opakovane zaujímal aj minister spravodlivosti. Cai Changpan sa stal najhľadanejším mužom Indonézie. Na konci októbra 2020 bolo v dedine Cilaku na Západnej Jáve našli telo, ktoré popisom aj tetovaniami zodpovedalo hľadanému trestancovi. Utečenec sa podľa všetkého obesil.
