Aj napriek tomu, že vražda zo cti znie ako praktika zo stredoveku, nie je ničím výnimočným ani v súčasnosti. Len pred pár dňami otriasla Nemeckom správa o smrti Afganky, ktorú pripravili o život jej dvaja brata. Dôvodom bol rozvod s manželom.
Možno si povieš, že v takej vyspelej krajine, akou je Nemecko, sa niečo takéto diať nemôže. Aj napriek tomu sú vraždy zo cti pomerne bežné - v roku 2009 ich Spolkový kriminálny úrad riešil 29, v roku 2020 ich bolo oficiálne 53. Pre porovnanie s absolútnymi číslami, za minulý rok sa v Nemecku stalo celkom 245 vrážd.
Odborníci sa však pre denník Bild zhodujú, že ich v skutočnosti môže byť až dvojnásobok. Spisovateľka a aktivistka Uta Glaubitz spustila web ehrenmord.de, kde vedie jednotlivé prípady. Ak sa pozrieme na rok 2020, každý týždeň sa v Nemecku stala minimálne jedna vražda zo cti.
Je dôležité povedať, že vraždy zo cti sa odohrávajú na celom svete a netýkajú sa jedného konkrétneho náboženstva alebo viery. Faktom ale zostáva, že najväčší počet sa deje v rôznych častiach Blízkeho východu a južnej Ázie.
Populačný fond OSN odhaduje, že z dôvodu cti je každoročne zabitých až 5-tisíc žien, pričom takmer polovica všetkých prípadov sa odohráva v Indii a Pakistane.
Prečo sa vražda zo cti deje?
V patriarchálnych spoločnostiach sú aktivity dievčat a žien pozorne sledované. Za zachovanie panenstva a „sexuálnej čistoty“ ženy sa dáva na zodpovednosť mužským príbuzným - najskôr jej otca a bratov a potom jej manžela. Obete zabíjania zo cti sa zvyčajne údajne zúčastňujú na „sexuálne nemorálnych“ akciách.
Medzi ne sa zaraďuje aj otvorený rozhovor s mužmi, ktorí s nimi nie sú v príbuzenskom vzťahu či sex mimo manželstva, a to aj napriek tomu, že sa stanú obeťami znásilnenia alebo sexuálneho napadnutia. Na ženu však môže byť spáchaná vražda z rôznych iných dôvodov, vrátane odmietnutia uzavrieť dohodnuté manželstvo, rozvod alebo odlúčenie. V tomto prípade vôbec nehrá žiadnu rolu, že ju manžel zneužíva.
Už aj samotné podozrenie, že žena konala spôsobom, ktorý by mohol poškodiť meno jej rodiny, môže vyvolať útok. Tieto predpoklady sú spravidla založené len na pocitoch a vnímaní mužov, a nie na objektívnej pravde. Je iróniou, že príbuzné ženy vraždy často obhajujú a príležitostne dokonca pomáhajú pri ich zostavovaní.
Rozdiely v krajinách
Západné krajiny vraždu zo cti vnímajú ako akúkoľvek inú vraždu s nulovým pochopením, dokonca ešte aj podľa islamského práva šaría je vražda zo cti neodôvodnenou vraždou. V niektorých kultúrach sa však jedná o miestne zvyky (Albánsko, Turecko) praktikovanými bez ohľadu na názor islamského, alebo svetského trestného práva.
Osobitnými problémami v hinduistických komunitách sú kasta a gotra (rodová línia). Možnosti manželstva sú veľmi obmedzené a môže existovať obzvlášť prudký odpor voči akémukoľvek kontaktu medzi ženou a mužom nižšej kasty.
Aj keď sa môže vyžadovať, aby partnerstvo nestratilo kastu, manželstvá v rámci gotry sa odsudzujú ako incestné, napriek tomu, že len zriedka ide o blízku príbuznosť medzi akýmikoľvek členmi tej istej gotry. Politický systém Panchayati raj aktívne dohliadal na pravidlá a zabíjal páry, ktoré tieto porušovali tieto normy.
21. storočie ako krok vzad
Možno si povieš, že vývoj spoločnosti dospeje k tomu, že vražda zo cti sa stane minulosťou. Jediné, čo však 21. storočie prinieslo, bolo zvýšené povedomie o týchto ohavných činoch. Niektoré krajiny sa však zdráhali prijať opatrenia potrebné na jeho účinnú kriminalizáciu.
Bežne sa stávalo, že za vraždu bol stíhaný muž, no následný súdny proces sa zameral skôr na údajné správanie ženy než na násilie, ktoré bolo voči nej spáchané. Keď bol muž uznaný vinným, obžalovaný mohol tvrdiť, že ide o zločin zameraný na obnovenie poškvrnenej rodinnej cti a požiadal súd o zníženie trestu.
V Indii napríklad vláda v 80. rokoch uzákonila prísne tresty, no vo vidieckych oblastiach k nim dochádzalo aj naďalej. Z dôvodu priamej či nepriamej podpory obyvateľov dediny ale neboli hlásené polícii, prípade sa často hovorilo o nehodách. Prípady žien, ktoré boli zbité, popálené, uškrtené, zastrelené alebo dobodané na smrť, tak bolo možné vyhlásiť za samovraždu.
V Jordánsku sú zase vraždy zo cti legálne, prípadne len minimálne trestané. Trestný zákonník oslobodzuje od trestu tých, ktorí zabíjajú príbuzné ženy, uznané „vinnými“ zo spáchania cudzoložstva, článok 76 dočasného trestného zákonníka zase umožňuje obžalovaným uvádzať „poľahčujúce dôvody“ pri útokoch na zločiny.
V roku 2011 sa zákonodarcovia pokúsili zmeniť a doplniť článok 76, aby zabránili jeho použitiu obžalovanými pri vraždách zo cti, ale tlak sociálnych skupín spôsobil, že sa tieto snahy jednoducho zastavili.
Netýka sa iba žien
Síce sme doteraz hovorili iba o vraždách zo cti, ktoré sa týkajú žien, v niektorých krajinách sa nevyhýbajú ani mužom. Môžu za to podobné dôvody, ako pri ženách, najčastejšie je to však homosexualita. To však ani zďaleka nie je všetko.
Iránom tento rok v máji otriasol hrozný prípad vraždy filmového režiséra Babaka Chorramdína. Toho našli rozštvrteného neďaleko Teheránu. Ako informuje portál iDnes, rodičia sa k vražde zo cti ihneď priznali s tým, že k nej mali svoje dôvody. Na povrch navyše vyplávalo, že pred rokmi zabili aj svoju dcéru. A ešte predtým svojho zaťa.
Babak so svojimi rodičmi na premiére svojho filmu s názvom Prísaha Jašarovi, ktorý sa venuje práve smútku po domove.
Iranian filmmaker Babak Khorramdin(47) was murdered by his parents in a case of honour killing after an argument ensued over his unmarried status.Head of Tehran Criminal Court said father confessed to drugging & murdering his son.
— Tushar Kant Naik ??ॐ♫₹ (@Tushar_KN) May 20, 2021
Kaliyug, where blood stands against blood. ??♂️ pic.twitter.com/VyFiTfl8kw
Ako nádejný režisér pred rokmi nakrútil film o mladom mužovi, ktorý sa kvôli kariére presťahuje do Londýna, ale čoskoro sa mu začne cnieť po rodičoch doma v Iráne, a tak premýšľa o návrate. Na jednom z neskorších premietaniach Chorramdín priznal, že dielo je výrazne zmenené jeho vlastnými pocitmi.
Skoncoval preto s kariérou v Británii a vrátil sa k svojim najbližším. Mrazivým paradoxom je, že práve rukami otca a matky nakoniec zomrel strašnou smrťou a ani jeden z nich nad stratou syna nevyronil slzu. Syna najprv nadopovali liekmi a potom nasekali na kusy a vyhodili s ďalšími smeťami na predmestí Teheránu.
„Môj syn bol single. Obťažoval nás, náš život bol v stávke. Ani deň sme neboli v bezpečí. Nadával a robil si, čo chcel,” cituje otca server The Free Press Journal. Spolu s manželkou už pred tromi rokmi zabil svoju dcéru Arez a pred desiatimi rokmi svojho zaťa.
Nad smrťou detí pár nevyjadril absolútne žiadnu ľútosť, aj tu totiž dôchodcovia podľa svojej mienky mali právo vraždiť. Muž tvrdí, že zať bol násilník a dcéra narkomanka. „Nemám výčitky svedomia kvôli žiadnej z tých vrážd. Tých, čo som zabil, boli morálne veľmi poklesnutí,” povedal podľa Rádia Slobodná Európa.
Páru pritom hrozí len 10-ročné väzenie, trest smrti jedine ak sa preukáže vražda zaťa. Najhoršie na tom je, že v rodine zrejme chýba ešte jeden člen, po ktorom sa zľahla zem. Keď otec a niekoľkonásobný vrah opúšťal súdnu sieň, zdvihol ruky k nebu a poďakoval Bohu za to, že syna zabil.
