Profimedia.cz
StoryEditor

Mužom výmenou za celibát. Tradícia „panien z prísahy“ v Albánsku vymiera

idnes. cz23.08.2021., 14:00h
Ako tínedžerka z odľahlej horskej dediny na severe Albánska sa Gjistina Grishajová rozhodla žiť po zvyšok života ako muž. Nechcela sa vydávať mladá, nemala v obľube ženské práce a tak sa stala „pannou z prísahy“. Táto stáročná tradícia v krajine postupne vymiera, pretože mladé ženy majú viac možností, ako žiť život podľa seba.
Lajkuj Brainee.sk na

„Urobila som rozhodnutie a povedala som rodine, že som muž a nechcem sa vydávať,“ spomína Grishajová. Prijala mužskú prezývku Duni.

Podľa antropológov sa chce v dnešnej dobe stať takzvanou pannou z prísahy len málo žien. Táto tradícia zakorenila na západnom Balkáne už v stredoveku. Termín sa používa na označenie žien, ktoré sa rozhodli po zvyšok života vystupovať ako muži. Nejde však o transsexualitu. Píše Idnes.cz.

Výsady mužov

Ide o pozostatok tradície, podľa ktorej, ak v rodine chýbal následník mužského pohlavia, mužskú rolu prevzala niektorá z jeho dcér. „Burrneshat“, ako sa pannám z prísahy v Albánsku hovorí, sa zaväzujú na doživotný celibát a majú výsady mužov – rozhodujú o rodine, môžu fajčiť, piť a chodiť bez sprievodu.

Duni pre denník The New York Times hovorí, že jej okolie voľbu prijalo bez problémov, až na jej matku. Rovnako ako ostatné „burrneshat“ zostáva Duni v oficiálnych dokumentoch Gjistinou Grishajovou. Stále je oslovovaná v ženskom rode a ľudia vo vzťahu k nej používajú ženská zámená. Za transgender osobu sa Dani nepovažuje.

Profimedia.cz

Teraz už nie je nutné utekať

Bratstvo, ku ktorému sa Duni pred takmer štyridsiatimi rokmi pripojila, postupne vymiera. V Albánsku a jeho patriarchálnych rurálnych oblastiach postupne dochádza k zmenám, čo mladým ženám dáva viac možností. Dunina dedina Lepushe už nie je tak izolovaná ako kedysi. Nová cesta sem priviedla mnoho návštevníkov a zároveň poskytla cestu von ženám, ktoré chcú žiť po svojom.

Mnohé „burrneshat“, podobne ako Duni, zložili prísahu, pretože chceli uniknúť nútenému sobášu. Ďalšie chceli prevziať tradičné mužské role a postaviť sa do čela fariem, často po tom, čo všetci muži v rodine zomreli. Iné zatúžili po slobode alebo jednoducho chceli byť mužom.

„Spoločnosť sa mení a burrneshat vymierajú,“ hovorí expert na albánske tradície Gjok Luli. Podľa neho v krajine žije niekoľko desiatok panien pod prísahou. Väčšina je stará, 65-ročná Duna patrí k tým najmladším. „Bol to útek z roly, ktorú ženy dostali, ale už nie je nutné utekať,“ vysvetľuje Luli.

Pretrvávajúci patriarchát

K ženám, ktoré si teraz môžu vybrať vlastnú cestu životom, patrí aj Dunina neter Valerjana Grishajová. Dnes už 20-ročná žena sa ako tínedžerka presťahovala do hlavného mesta Tirana. „Dedina nebola pre mňa. Všetky moje kamarátky sa do 16-tich vydali,“ hovorí Valerjana.

Pre svoju tetu má pochopenie. „Hore v kopcoch neboli žiadne nezávislé ženy. Aby ste ňou boli, museli ste sa stať mužom,“ hovorí s tým, že napriek tomu, že Albánsko v posledných rokoch zažíva vývoj sociálnych noriem, Tirana môže byť pre mladú ženu, ktorá sa snaží ísť vlastnou cestou, stále zložitým miestom.

„Patriarchát stále existuje, dokonca aj v Tirane,“ hovorí Valerjana. Podľa jej slov mladé dievčatá, ktoré žijú stále samy, musia často čeliť ohováraniu a obvineniam, že „sú ľahké ženy“. „Rozdiel je v tom, že ženy majú oveľa väčšiu slobodu, ako predtým. Už sa nemusíte stať mužom, aby ste žili svoj vlastný život,“ ozrejmuje.

Tým, že sa Duni vyhlásila za muža, podľa expertov neútočila na konvenčné rodové normy, ale naopak, podriadila sa im. Duni tiež zdieľa transfobné a homofóbne názory, ktoré v Albánsku prevládajú. „ Ako muž získate v spoločnosti postavenie. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutovala,“ hovorí. Luli prirovnáva rozhodnutie stať sa pannou z prísahy k rozhodnutiu stať sa mníškou: „Je to rovnaká oddanosť. Len rodine miesto Bohu.“

Mužská rola áno, genitálie nie

U Albáncov, ktorí presadzujú rodovú rovnosť, vyvoláva taká oddanosť zmiešané pocity. „Povedať, že nebudem prijímať mužove rozkazy alebo že nebudem vlastnená mužom, je feministické,“ hovorí aktivistka Rea Nepravishtaová. „Byť nútená byť mužom miesto ženy je ale hrozné,“ dodáva.

Niektoré z burrneshat hovoria, že sa za muža vyhlásili, pretože sa necítili byť ženou. „Už od detstva som sa cítila ako muž,“ priznáva šesťdesiatšesťročná Diana Rakipiová z mesta Durres, ktorá sa narodila po tom, čo jediný syn ich rodičov zomrel. „Boh ma poslal, aby som ho nahradila,“ tvrdí.

Na otázku, čo si myslí o ľuďoch, ktorí si nechali operatívne zmeniť pohlavie, podľa NYT reagovala nahnevane. „To nie je normálne. Ak vás Boh urobil ženou, ste ženou,“ myslí si Rakipiová. Podobne to vníma aj Duni. „Zmena tela je proti Bohu. Ľudia by za to mali ísť do väzenia,“ vyhlásila..

„Nežila som ako burrneshat, pretože chcem byť mužom po fyzickej stránke. Urobila som to, pretože som chcela získať rešpekt muža. V duchu som muž, ale mať mužské genitálie z vás muža neurobí,“ trvá na svojom. 

​Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, ktoré vlastní aj Brainee.sk

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
22. december 2024 13:48