Tradícia la Badiane
Pre Senegalské rodiny bolo v minulosti bežné mať „la Badiane“ – najstaršiu tetu z rodiny, ktorá učila dievčatá a chlapcov po príchode do puberty sexuálnu výchovu. La Badiane bola tiež jediná osoba, ktorá sa mohla zúčastňovať iniciácie „posvätného dreva“. Mladé dievčatá, pod vedením la Badiane, išli do lesa, kde strávili 3 mesiace. Podstupovali rôzne rituály, učili sa o menštruácii, sexe a alternatívnych metódach antikoncepcie, vysvetľuje pre The Guardian Maroussia Mbaye.
Dievčatá tak boli edukované o svojom tele. Vedeli, čo ako funguje a prečo sa to deje. Vedeli, čo majú robiť, ak chcú počas pohlavného styku otehotnieť, ale aj čo robiť (alebo nerobiť) ak nechcú.
Táto edukácia mladých sa skončila okolo roku 1968. Tradícia postupne vyprchávala a dievčatám a chlapcom sa prestalo dostávať v tejto oblasti vzdelania. V určitom zmysle tak stratili kontrolu nad vlastným telom a reprodukciou, čo spustilo reťazovú reakciu.
Keď senegalské dievčatá a ženy čakajú dieťa mimo manželstva a vyjde to v danej spoločnosti na povrch, čaká ich ťažký osud.
Marussia Mbaye priniesla pre The Guardian silné príbehy. Jedným z nich je napríklad 40-ročná žena, ktorú sa kvôli bezpečnosti rozhodla volať Fatima. Jej skutočné meno nezverejnila.
Ťažký osud
Fatima pochádza z malej náboženskej komunity v južnom Senegale. Keď mala 18 zaľúbila sa a otehotnela. Ak by bola Fatima vydatá, všetko by bolo v poriadku. Ale nebola. Odvážna mladá žena si napriek obrovskému tlaku okolia, stigme a pohŕdania rozhodla dieťa nechať. Otca dieťaťa už dlho nikto nevidel. Fatima so synom sa stali obeťami každodenného ohovárania, zosmiešňovania či nadávania. Okrem iného bola nútená vydať sa za výrazne staršieho muža, s ktorým mala ďalšie 4 deti. Na tabuľu svojich „prehreškov“ voči spoločnosti pridala Fatima ďalšie tabu – rozvod. Pohár pretiekol. Vyhodili ju z domu. Zobrali jej deti.
Fatima odišla za prácou do Dakaru a zamestnala sa ako služobná. Opäť otehotnela. Potom, ako bola znásilnená. Svoje tehotenstvo dlho tajila. Zarábala okolo jedného eura za deň. Nevedela čítať ani písať. Bála sa. Nechcela, aby jej dieťa žilo ako vyvrheľ. Snažila sa nájsť nejakú alternatívu. Neúspešne. Dievčatko porodila v špinavej uličke. Tri dni dieťa schovávala, potom ho zadusila.
Neskôr otehotnela opäť. Dopadlo to rovnako. Nemala žiadne prostriedky. Zabila aj toto dieťa. Odsedela si za to 5 rokov.
Situáciu sa aspoň čiastočne snaží riešiť sirotinec v Dakare, ktorý bol založený v roku 1955. Snaží sa pomôcť preplneným nemocniciam a stará sa o osirelé a opustené deti. Bránami prešlo už približne 4150 novorodencov, z toho 3496 boli siroty, 550 ich bolo adoptovaných (alebo sú v procese adopcie), 104 zomrelo. Za rok si pod ochranné krídla zoberú približne 86 detí, uvádza The Guardian. O tom, že toto miesto existuje, vie len niekoľko žien zo Senegalu.
Dieťa pochované na záhrade
Príbehy žien, ktorá nás nútia zamyslieť si, v akom blahobyte a pohody žijeme, je nesmierne veľa. Miriama je 42-ročná matka siedmych detí. Aj ona si odsedela svoje – konkrétne 5 rokov za zabitie vlastnej dcéry. V tom čase bola pracujúca vdova strednej vrstvy, ktorá sa stretávala s niekým, za koho nebola vydatá. Svoje tehotenstvo skrývala pred rodinou, priateľmi aj kolegami. Dieťa s partnerovou pomocou zahrabala na záhrade. Ako ukázala pitva, predtým ho ešte zaškrtila. Susedia na nich zavolali políciu. Na ďalší deň ju zatkli, dnes je Miriama von z väzenia a znova sa vydala. To, čo spravila, ľutuje.
Situácia sa v niektorých častiach sveta zhoršuje, a nie napreduje ako západné prosperujúce krajiny. Ženy v Senegale nemajú základné informácie ohľadom fyziológie a sexuality ako takej. Sú nevzdelané a žijú v náročných podmienkach. Keďže sú pomerne často nemanželsky tehotné, nemajú sa ako o dieťa postarať a tak ho, kvôli strachu o seba a svoj osud, z toho, čo si pomyslia ostatní a ako by ich spoločnosť či komunita prijala zabijú. Často nevedia, čo iné by mohli urobiť, cítia sa bezmocné. Dieťa neusmrcuje matka, ale Hanba, Strach a Bezmocnosť. Aj takto vyzerá realita 21. storočia.
Je pomerne bežné, že sú telá novorodencov odhadzované ako odpad. Doslova. Mbeubeuss je jedno z najväčších smetísk v Senegale a najväčší detský „cintorín“. Za posledné 3 roky sa tam našli telá minimálne 32 detí. Čo by pomohlo situácii? Jednoznačne vzdelanie. Stačilo by základné. Senegal sa však zmieta v kríze, ktorá dievčatá a ženy dlhodobo odkladá na vedľajšiu koľaj. V konečnom dôsledku sa obeťami stávajú aj tak nevinné deti.
