Zdedila The Washington Post
Američanka Katharine Graham bola v roku 1972 menovaná za prvú ženskú riaditeľku Fortune 500. Do histórie sa zapísala potom, čo zdedila The Washington Post od svojho otca Eugene Meyer Grahama. V roku 1940 sa vydala za advokáta Philipa Grahama a v prospech rodiny sa nachvíľu vzdala svojej kariéry. Katharine bola obchodnou manažérkou a vydavateľkou, ktorá vlastnila a publikovala rôzne spravodajské publikácie, najmä The Washington Post. Taktiež podporovala aféru Watergate a v roku 1998 získala Pulitzerovu cenu za biografiu.
„Bitka pohlaví“
Poznáš jednu z najznámejších športovkýň, ktorá sa zaslúžila o zrovnoprávnenie mužského a ženského tenisu? V 70. rokoch boli ženské športy v ohrození, pričom na prvej priečke sa ocitol práve tenis. Američanka Billie Jean King si túto nezrovnalosť plne uvedomovala a chcela pre ženy vybojovať rovnaké práva ako mali mužskí hráči. Billie vo svojej ére vyhrala celkovo dvanásť grandslamových turnajov v dvojhre, štrnásť v štvorhre a jedenásť v zmiešanej štvorhre. Na tenisových kurtoch bola ako doma, a preto v roku 1973 vyzvala wimbledonského šampióna Bobbyho Riggsa na historický zápas známy ako „Bitka pohlaví.“
Nikto však nečakal, že 29. ročná útla žena Riggsa porazí. Billie Jean King má taktiež veľký podiel na vzniku ženskej tenisovej asociácie (WTA) a v roku 2020 bol Fed Cup premenovaný na Billie Jean King Cup ako prvá celosvetová súťaž ženských družstiev pomenovaná po žene. Američanka proti sexizmu v športe bojuje do dnešného dňa.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Odvážna Argentínčanka
Temperamentná Argentínčanka Isabel Martínez de Perón sa v roku 1974 stala oficiálne prvou prezidentkou na svete. Na tento významný post sa však dostala náhodou. Keď sa jej manžel Juan Perón v roku 1973 stal prezidentom, svoju manželku menoval viceprezidentkou. V ich živote však nastala nečakaná zmena v momente, keď Juan zomrel na srdcovú chorobu. Isabel sa tak stala automaticky prezidentkou a manželovi sľúbila, že sa o argentínsky ľud postará namiesto neho. A dobre spravila. Táto riskantná výzva ju zapísala do histórie a Argentínčanka je dôkazom toho, že žena zvládne čokoľvek, čo si zaumieni. V úrade bola od roku 1974 do roku 1976.
Zlákali ju autá
V roku 1977 sa prepísala ďalšia história. Janet Guthrie sa totiž v tomto roku kvalifikovala ako prvá žena na motokárové súťaže Indianapolis 500 a Daytona 500. Táto Američanka bola taktiež prvou ženou, ktorá viedla kolo v súťaži NASCAR Winston Cup Series. Je zrejmé, že pretekanie a odvahu mala v krvi a neodradilo ju ani to, že predchádzajúce roky sa jej nikdy nepodarilo kvalifikovať. Janet pôvodne vyštudovala letecké inžinierstvo a hovorí sa, že jej vášeň k autám podnietila až kúpa jej prvého Jaguára XK120 M z roku 1953. Janet odvtedy bojovala za rovnoprávnosť v tomto športe a neraz uviedla, že v motokárach jednoducho chýbajú sponzori pre ženské pretekárky. „Muži dostávajú sponzorstvá a ženy nemôžu. Znie to nefér. Ale kto sa zaujíma o to, čo je nefér?“ O samej sebe tvrdila, že pre tento šport predstavuje akúsi nádej do budúcnosti.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Afroameričanka a literatúra
V roku 1982 nastal posun v tematike rasizmu a Afroameričanov, keď Pulitzerovu cenu za beletriu vyhrala po prvýkrát v histórii černoška. Alice Walker zabodovala vďaka svojmu románu Fialová farba, ktorý sa stal jedným z najvplyvnejších diel modernej histórie. Od vydania tejto knihy sa predalo viac ako 5 miliónov kusov a dielo bolo dokonca sfilmované pod réžiou Stevena Spielberga. Okrem kinosál malo taktiež premiéru aj na Broadwayi a stal sa z neho úspešný muzikál. Alice bola okrem iného oduševnenou feministkou a bojovala za práva černošských žien. V jednom zo svojich diel zaviedla termín „womanist,“ ktorý má znamenať feministka čiernej pleti.
Policajná šéfka Penny
Policajtky dnes už berieme ako samozrejmosť, no v 80. rokoch to až taká samozrejmosť nebola. Teda až pokiaľ neprišla Penny Harrington a všetkých policajtov mužského pohlavia nechala v pozore. Stala sa totiž prvou policajnou šéfkou v Portlande a do histórie sa zapísala ako prvá žena na čele policajného oddelenia v USA.
Penny začala svoju policajnú kariéru v roku 1964, teda takmer 20 rokov predtým, ako sa dostala na tú najvyššiu pozíciu. Táto úspešná Američanka sa nikdy nevzdala a v roku 1995 sa dokonca stala spoluzakladateľkou Národného centra pre ženy a policajný dozor. Táto organizácia mala slúžiť na zapojenie väčšieho počtu žien do služieb polície a túto profesiu propagovať ako rovnocennú. Penny Harrington bola taktiež aktivistkou a venovala sa problematike sexizmu v policajnej oblasti. Ktovie, či by sme bez jej iniciatívy dnes vôbec mali ženy policajtky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dotiahla to na Najvyšší súd
Americký Najvyšší súd spôsobil šok verejnosti potom, čo sa v roku 1981 stala jeho súčasťou historicky prvá žena. Tou šťastnou sa stala práve Sandra O’Connor, ktorá v roku 1952 vyštudovala Standforskú právnickú školu a do roku 1969 pôsobila ako asistentka generálneho prokurátora v Arizone. Ďalej jej kariéra napredovala nezastaviteľnou rýchlosťou – v roku 1981 ju sám prezident Ronald Reagan vymenoval za sudkyňu Najvyššieho súdu. Celkovo ho tvorilo 101 členov, pričom okrem Sandry boli všetci muži. Sandra O’Connor vykonávala túto profesiu až do roku 2006, kedy odišla do dôchodku.
