Zem a jej rozmanitá príroda sú neskutočne krásne. Od púšti až po dažďové pralesy či pobehujúce stáda bizónov na savane a severské tundry. Zamýšľal si sa však, aká časť zemského povrchu zostáva nedotknutá človekom?
Predchádzajúce údaje založené na satelitných snímkach uvádzali, že „čistú“ prírodu nájdeme na 20 až 40 percentách povrchu planéty. Nová štúdia, ktorá použila mapy ukazujúce poškodenia životného prostredia a úbytok zvierat, však toto číslo upravuje na len tri percentá. Píše britský denník The Guardian.
Úbytok dôležitých druhov
Tieto miesta sa nachádzajú v tropických lesoch Amazónie a Konga, v niektorých častiach Sibíri a Kanady a na Sahare. Do skúmania nebola zahrnutá len Antarktída. Vedci, ktorí za novou štúdiou stoja, tvrdia, že lesy, savany a tundra sa môžu zdať zhora neporušené, ale na zemi chýbajú životne dôležité druhy. Slony napríklad šíria semená a vytvárajú dôležité čistinky v lesoch, zatiaľ čo vlky môžu regulovať populácie jelenej a zveri.
„Veľkej časti životného prostredia, ktorú vnímame ako nedotknutú, chýbajú pôvodné druhy, pretože ich ľudia vyhubili alebo zmizli kvôli invazívnym druhom a chorobám,“ vysvetľuje vedúci štúdie Andrew Plumptre. „Je to desivé, pretože to ukazuje, aké ojedinelé sú miesta ako chránené územie Serengeti, ktoré má funkčnú a skutočne nedotknutú prírodu,“ dodáva.
Snaha o navrátenie divokej prírody
Vedci navrhujú opätovne zaviesť malý počet dôležitých druhov do niektorých poškodených oblastí, ako sú slony alebo vlky - krok, ktorý by mohol prinavrátiť ekologickej nedotknuteľnosti až 20% svetovej zeme.
„Je možné zvýšiť ekologicky neporušené oblasti až o 20% prostredníctvom cielenej reintrodukcie druhov, ktoré vymizli v oblastiach, kde je vplyv na ľudí stále nízky, za predpokladu, že sa budú riešiť hrozby pre ich prežitie,“ povedal Plumptre. Ako príklad uviedol úspešné znovuzavedenie vlkov do národného parku Yellowstone v USA, ktoré transformovalo ekosystém.
Odhad
Niektorí vedci si myslia, že nová analýza podceňuje nedotknuté oblasti, pretože rozsah poklesu druhov je málo známy a mapy neberú do úvahy dôsledky klimatickej krízy, ktorá mení druhovú diverzitu.
Plumptre uznal, že mapy s miznúcimi druhmi nemusia byť najpresnejšie a že 3 % údaj je „odhadom odhadu“. „Problém je v tom, že momentálne nemáme žiadne ďalšie mapy.“ Vedci by sa podľa neho mali ďalej zamerať na konkrétne regióny a využívať podrobnejšie údaje o vplyve človeka.
