Etan Patz
Viete si predstaviť, že pustíte svoje dieťa samé do školy a domov sa už nikdy nevráti? Presne to je prípad 6-ročného Etana, ktorý sa stratil v uliciach New Yorku 25. mája roku 1979. Vtedy ho jeho matka prvýkrát v živote poslala samého na autobusovú zastávku, približne dva bloky od svojho bydliska. Mama ho najskôr nechcela pustiť, ale keďže mala veľa práce s jeho súrodencami, napokon súhlasila. V tom čase ešte nevedela, že toto rozhodnutie zmení život nielen Etanovi, ale celej rodine.
Osudný deň
V deň zmiznutia mal Etan na sebe čiernu šiltovku, modrú menčestrovú bundu, džínsy a modré tenisky so svietivými pruhmi. Do autobusu však nikdy nenastúpil. V škole si učiteľka všimla jeho neprítomnosť, no neprikladala tomu veľkú pozornosť. Zmiznutie chlapca nahlásila jeho matka Julie až poobede, keď sa jej syn nevrátil zo školy. Polícia najskôr upodozrievala Etanovu rodinu, no nakoniec sa ukázalo, že do prípadu neboli nijako zapletení.
Pátranie po nezvestnom sa začalo ešte v ten večer. Zúčastnilo sa ho približne 100 policajtov a tím pátracích psov. Akcia trvala približne týždeň, pričom Etanov portrét visel takmer po celom meste. Jeho otec Stanley bol profesionálny fotograf, takže o Etanove fotky nebola núdza. Mal ich hneď niekoľko a boli veľmi kvalitné. Jeho fotografia sa neskôr objavila aj na pútači samotného Times Square.
Prvé stopy
Po niekoľkých týždňoch neúspešného pátrania sa polícii konečne naskytla nová stopa. Hlavným podozrivým sa stal Jose Antonio Ramos. Ten mal totižto na rováši už zopár detských sexuálnych zneužití a údajne sa poznal s chlapcovou bývalou opatrovateľkou. V roku 1991 prehovoril jeho spoluväzeň, ktorému údajne Ramos povedal, že vie, čo sa Etanovi v ten osudný deň stalo. Dokonca mu mal nakresliť mapu, na ktorej bola presne vyobrazená chlapcova cesta na autobus a fakt, že išlo o tretiu zastávku pri ceste.
Ramos dlho zotrval na poste hlavného podozrivého, no kvôli nedostatku dôkazov napokon nebol obvinený. Etanove telo sa nikdy nenašlo a 19. júna roku 2001 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Odvtedy Etanov otec Stanley každoročne posielal Ramosovi kópiu plagátu s fotografiou jeho syna. Na zadnej strane stál odkaz: „Čo si spravil môjmu malému chlapčekovi?“ Neskôr však vysvitlo, že Ramos bol pravdepodobne naozaj nevinný.
Znovuotvorený prípad
Prípad sa znovuotvoril v roku 2010, keď polícia spolu s FBI prišli na novú stopu. Začali prehľadávať obchod s lahôdkami, ktorý bol prerobený krátko po Etanovom zmiznutí. V obchode mal v tom čase pracovať len 18-ročný Pedro Hernandez, ktorý sa mal viackrát priznať, že zaškrtil nejakého chlapca. Vo svojej výpovedi polícii napísal: „Je mi to ľúto, zaškrtil som ho.“ Hernandez taktiež uviedol, že chlapca mal v ten deň nalákať do obchodu, aby si kúpil nejaké pitie. Následne ho zabil a jeho telo hodil do odpadkov.
Dokonca sa vyjadril, že v tom čase možno chlapec ešte stále dýchal. Hernandez bol odsúdený až na druhýkrát, keďže v prípade stále chýbali fyzické dôkazy, ktoré by ho právoplatne usvedčili. Súdne konanie bolo taktiež vyhlásené za zmätočné, keďže sa porota nevedela dohodnúť. Po dlhých sporoch a rokoch súdnych procesov bol napokon v roku 2017 Hernandez uznaný vinným a bol odsúdený na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia po 25 rokoch.
Medzinárodný deň nezvestných detí
Etanov prípad zmenil ponímanie zmiznutých detí v USA a ľudia túto problematiku začali brať omnoho vážnejšie. Keďže v 80. rokoch nebol rozvinutý internet ani sociálne siete, televízia bola na prahu rozmachu a tlač a rádiá pôsobili ešte stále lokálne, Etanov portrét sa objavil napríklad na škatuliach na mlieko, spolu s opisom výzoru a číslom linky na oznamovanie informácií o nezvestných deťoch. Práve tento fenomén spôsobil, že mnoho detí sa šťastne vrátilo ku svojim rodinám potom, ako ich ľudia spoznávali, keď si ráno zalievali cereálie. Neskôr sa fotografie detí začali objavovať aj na obaloch videokaziet, donáškových škatuliach na pizzu, na nákladných autách či telefónnych zoznamoch. Môžeme konštatovať, že Etan spôsobil malú revolúciu. V roku 1983 vyhlásil vtedajší prezident USA Ronald Reagan 25. máj za Deň nezvestných detí. V roku 2001 sa deň nezvestných detí z iniciatívy Medzinárodného centra pre nezvestné a zneužívané deti (ICMEC) pripomínal prvýkrát ako medzinárodný. Na európskom kontinente sa Medzinárodný deň nezvestných detí prvýkrát zorganizoval 25. mája 2002, a to z iniciatívy Child Focus. Symbolom nezvestných a stratených detí sa stala nezábudka, na Slovensku modrý uzlík.
