Charita so sídlom v Bombaji Kherwadi Social Welfare Association (KSWA) tieto rozpadajúce sa chajdy, známe ako kurma ghar alebo gaokor, nahrádza modernejšími prístreškami, ktoré majú toalety, tečúcu vodu a solárne panely na elektrinu. Píše BBC.
Ich činnosť však vrhá svetlo na potrebu zbúrania tabu, ktoré sa spája s prirodzenou telesnou funkciou akou je menštruácia. Kritici tvrdia, že lepšou stratégiou by bolo úplné zbavenie sa týchto búd. Aktivisti však tvrdia, že ženám ponúkajú bezpečné miesto, kam môžu ísť, aj keď zahanbenie z menštruácie pokračuje.
Vykázané na okraj
Podľa BBC bola menštruácia v Indii tabu už odpradávna. Menštruujúce ženy boli považované za nečisté a boli nútené žiť pod prísnymi obmedzeniami. Ich sociálny a náboženský život je obmedzený a majú zakázaný vstup do chrámov, svätýň a dokonca aj do kuchyne.
Vylúčenie, ktorému čelia ženy z kmeňov Gond a Madia v Gadchiroli, v jednom z najchudobnejších a a najzaostalejších okresov Indie, je oveľa extrémnejšie.
Podľa tradícii musia stráviť v chatrčiach 5 dní v mesiaci, ktoré s postavené na okraji dediny a obklopené lesom. Nemôžu variť a čerpať vodu z lesa. Sú závislé na vode a jedle, ktoré im nosia ženské príbuzné. Veria, že ak by sa ich počas menštruácie dotkol muž, musí sa okamžite okúpať, lebo sa stane nečistým.
Hrôzy chatrče
Ženy z dediny Tukum, kde bola postavená prvá modernejšia chata, tvrdia, že mali z času strhávaného v chatrčiach hrôzu. Bambusová konštrukcia so slamenou strechou nemala dvere ani okná a chýbali jej dokonca aj najzakladanejšie veci. Na kúpanie alebo pranie odevov museli ísť k rieke vzdialenej jeden kilometer.
Surekha Halami (35) opisuje, že v chatrči bolo počas leta neúnosne horúco a bola zamorená komármi. V zime zas museli čeliť chladu. Počas dažďov zatiekla strecha a na podlahe sa tvorili kaluže. Občas vošli do chajdy aj túlavé psy a ošípané.
Úmrtia, ktorým sa dalo predísť
Aktivisti zozbierali výpovede dedinčanov. Podľa nich v chatkách zomrelo až 21 žien z dôvodov, ktorým sa dalo vyhnúť. Jedna žena zomrela na vysoké teploty ďalšia zas na poštipnutie hadom a inú zas odtiahol medveď.
Susedka Surekha Halami, 45-ročná Durpata Usendi, hovorí, že pred 10 rokmi zomrela v chatrči na uhryznutie hadom iba 21-ročná žena
„Zobudili nás tesne po polnoci, keď vybehla z búdy a plakala a kričala. Jej príbuzné ženy sa jej snažili pomôcť, dali jej nejaké bylinky a miestne lieky,“ spomína.
„Muži, dokonca aj z jej rodiny, všetko sledovali z diaľky. Nemohli sa jej dotknúť, pretože menštruujúce ženy sú nečisté. Keď sa jed šíril jej telom, ľahla si na zem a zvíjala sa od bolesti a o niekoľko hodín zomrela,“ dodala.
Lepší život a tradícia
Ženy v dedine Tukum hovoria, že vďaka novej chatke je pre 90 menštruujúcich žien v ich dedine život oveľa ľahší. Je postavená z recyklovaných plastových fliaš na vodu naplnených pieskom, je vymaľovaná veselou červenou farbou so stovkami modrých a žltých uzáverov fliaš zabudovaných do stien. Má osem postelí a „najdôležitejšie“ - upozorňujú ženy - vnútorné toalety a dvere, ktoré môžu zamknúť.
Surekha Halami priznáva, že sa obáva, že ak by sa s ostatnými ženami vzopreli tradícii, čelili by hnevu bohov a pozývali by v rodine choroby a smrť. „Moja stará mama a matka chodili na kurma ghar, chodím tam každý mesiac a jedného dňa pošlem aj svoju dcéru,“ povedala mi.
Maharashtra: An NGO build 'Period Home' with modern facilities for tribal women in Fasi Tola village of Dhanora tehsil in Gadchiroli district
— ANI (@ANI) May 20, 2021
"The previous facility lacked basic amenities but this has electricity, fan & water facility are available," says village Sarpanch pic.twitter.com/Br7eorQp0r
Dočasné riešenie
Nicola Monterio z KSWA zastáva názor, že nové chatrče teraz poskytnú ženám aspoň bezpečný priestor, zatiaľ čo sa budú usilovať o ďalší cieľ, ktorým je odstránenie tejto praxe prostredníctvom vzdelávania komunity.
„Vieme, že lepšie chaty nie sú odpoveďou. Ženy potrebujú počas menštruácie fyzickú a emocionálnu podporu, ktorá je k dispozícii iba doma. Videli sme však, že odpor nie je jendoduchý. Nemáme čarovný prútik na zmenu situácie,“ hovorí Monterio.
Najväčším problémom zatiaľ podľa nej je to, že ani ženy nechápu, že ide o porušenie ich práv. „Vidím však, že sa postoje menia a veľa mladších, vzdelaných žien začína tento zvyk spochybňovať. Bude to trvať nejaký čas, ale zmeny sa v budúcnosti dočkáme,“ uzavrela.
