Neonacistické strany, ktoré sa pokúsili rozpusťiť.TASR
StoryEditor

Kotlebovci nie sú jediní. Tieto európske strany sa hlásia k nacizmu, antisemitizmu a rasizmu, čelili aj zrušeniu

iDnessom04.05.2022., 14:30h
Snahy o rozpustenie strany akou je ĽSNS nie sú v Európe žiadnou výnimkou.
Lajkuj Brainee.sk na

Krajná pravica je v Európe na vzostupe už niekoľko rokov. Medzí extrémnou pravicou, neonacizmom či fašizmom je tenký ľad. Je to aj preto, že sa k týmto ideológiám mnohé zo strán verejne nehlásia, aj keď ich postoje tomu nasvedčujú.

Napríklad Marie Le Penová, ktorá so svojou nacionalistickou stranou v apríli takmer vyhrala prezidentské voľby vo Francúzsku, „zdedila“ stranu Národný front po svojom otcovi Jean-Marie Le Penoi, kontroverznom politikovi a popieračovi holokaustu.

Národný front bola pôvodne revizionistická antisemitská strana. Le Penová sa stranu snažila očistiť od týchto obvinení. Povyhadzovala niektorých členov s nacistickou výbavou, dokonca sa rozhádala aj so svojim otcom a vyhodila ho zo strany. Stranu premenovala na Národné združenie (RN). 

​Nemusíme chodiť ďaleko. Aj Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, prešli transformáciou a jej členovia dnes namiesto uniforiem nosia biele košele a saká. Strana, ktorej zrušením sa začal zaoberať Civilný odbor generálnej prokuratúry a ktorej líder sa musel „odpratať“ z Národnej rady, keďže bol právoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin, má svoje korene v Slovenskej pospolitosti. Jej členovia sa pod vedením „vodcu“ ukazovali na verejnosti v rovnošatách s fakľami, a to predovšetkým na deň vzniku Slovenského štátu.

Snahy o rozpustenie strany akou je ĽSNS nie sú v Európe žiadnou výnimkou.

Oháňajú sa „zdravou krvou nemeckého ľudu“

Národnodemokratická strana Nemecka hlási k nacistickej, xenofóbnej a antisemitskej ideológii.

Požaduje obnovu hraníc Nemecka z roku 1937 a sebaurčenie na základe „zdravej krvi nemeckého ľudu“. Jej ideová orientácia má blízko k pangermánskemu nacionalizmu. Strana bola založená ešte v roku 1964 a je neoficiálnym nástupcom Nemeckej ríšskej strany (nemecky: Deutsche Reichspartei, DRP).  

Ústavný súd pred pár rokmi zamietol žiadosť spolkových krajín o zákaze jej činnosti. Sudcovia dospeli k záveru, že strana má protiústavné zameranie, avšak pre svoj pomerne obmedzený politický dosah predstavuje len malú hrozbu. Strane sa totiž nikdy nepodarilo dostať sa do federálnych zákonodarných orgánov.

Wikmedia/Thowil

​Podľa rozhodnutia súdu by bol zákaz kontraproduktívny – predstavitelia neonacistickej scény by sa  dostali do podzemného hnutia a v ilegalite sa viac skrývali. Podľa druhého negatívne rozhodnutia súdu NPD len legitimizuje a zanechá odkaz, že byť neonacistom je prijateľné.

Nemecké médiá pred viac ako dvoma rokmi informovali, že členovia Mladých nacionalistov (mládežnícka verzia NPD) a členovia organizácie Tretia cesta (tiež neonacisti) sa zúčastnili na bojovom výcviku neďaleko Petrohradu. 

NPD je tiež partnerom slovenskej strany Kotlebovci – ĽSNS v združení krajne pravicových strán Aliancia za mier a slobodu. Člen vedenia NPD Jens Pühse, ktorého v roku 1996 odsúdili za organizovanie spomienkovej akcie na nacistu Rudolfa Hessa, bol v roku 2016 na sneme ĽSNS a udržujú spolu vzájomné kontakty. 

Odhaduje sa, že v roku 2019 mala NPD 3600 členov. Jej súčasným predsedom je od roku 2014 Frank Franz.

Zlatý úsvit (Grécko)

Neofašistická a neonacistická strana, ktorej členovia otvorene obdivujú Hitlera a na salutovanie používajú nacistický pozdrav. Zlatý úsvit je xenofóbna a antisemitská politická organizácia, ktorá bola na okraji gréckej politickej scény až do dlhovej krízy v roku 2010. Vtedy táto strana zúročila hnev verejnosti vyvolaný imigračnými a úspornými reformami a získala dostatočnú podporu na to, aby sa v roku 2012 po prvý raz dostala do parlamentu, kde mala 18 poslancov.

V čiernom odetí priaznivci tejto otvorene fašistickej organizácie sa zvykli potulovať po uliciach Atén a mlátili svojich názorových odporcov a imigrantov, pričom skandovali: „Krv, česť, Zlatý úsvit".

​Po zavraždení bojovníka proti rasizmu a rapera Pavlosa Fyssasa boli vodca strany Nikos Michaloliakos a mnohí poslanci strany zadržiavaní 18 mesiacov – čo je zákonné maximum – v prísne stráženom väzení neďaleko hlavného mesta Atény.

Od roku 2013 boli podmienečne prepustení až do súdneho procesu. Pred tým, ako sa tento proces začal, Zlatý úsvit v roku 2015 postavil svojich kandidátov do parlamentných volieb. Na základe dosiahnutých výsledkov sa Zlatý úsvit stal treťou najsilnejšou politickou silou v krajine.

O päť rokov neskôr – už po súdnom procese, ktorý sprevádzali viaceré prieťahy, štrajky a procedurálne otázky – boli vedenie strany a prominentní bývalí zákonodarcovia odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody za členstvo v zločineckej organizácii zodpovednej za násilie a vraždu.

Forza Nuova

Forza Nuova od svojho vzniku koncom 90. rokov. Čerpá z tradície násilných, krajne pravicových organizácií aktívnych v Taliansku v takzvaných Rokoch olova.

Súčasným vodcom FN je Roberto Fiore, 62-ročný otec 11 detí. V 80. rokoch ho uznali za vinného z podvratnej trestnej činnosti a zo založenia krajne pravicového ozbrojeného politického hnutia.

Posledná správa o FN, ktorá obletela svet v roku 2022, bola nacistická vlajka na rakve stúpenkyne strany Alessie Augellovej. Jej rakvu po skončení náboženského obradu obalili nacistickou vlajkou s hákovým krížom. Incident odsúdila katolícka cirkev aj židovská komunita. Farári, ktorí slúžili zádušnej omši, tvrdia, že netušili, k čomu sa pred svätostánkom schyľuje.


Wikimedia/JHMM13

​Zabalenie rakvy do látky s hákovým krížom bolo presne v deň, keď demokratická strana požiadala vládu, aby konečne realizovala návrh na rozpustenie neofašistických organizácií,

Taliansky senát už vlani v októbri vyzval na rozpustenie Forza Nuova po tom, čo časť jej vedenia zadržala polícia v súvislosti so stretmi počas protestov proti covidovým certifikátom a útokom na sídlo najväčšej odborovej centrály CGIL v Ríme.

Kabinet premiéra Maria Draghiho potom oznámil, že rozpustenie krajne pravicovej strany zváži. Pred tým však chce požiadať o vyjadrenie súd. Ten by mal napríklad vyhodnotiť, či sa Forza Nuova snaží obnoviť pôsobenie Národnej fašistickej strany, ktorá v Taliansku vládla v rokoch 1922 až 1943. To totiž talianske zákony zakazujú.

Severské hnutie odporu

Ide o otvorene rasistickú a antisemitskú stranu, ktorá má jediný cieľ – očistiť Švédsko od nečistých Švédov. Netají sa tým, práve naopak, stavia si na nenávistných názoroch politickú agendu.

Severské hnutie odporu má svojich zástupcov aj vo Fínsku a Dánsku.

Fínsky najvyšší súd po niekoľkých odvolaniach na súdoch nižšej inštancie potvrdil rozhodnutie o zákaze neonacistickej skupiny Severské hnutie odporu (PVL). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zoskupenie by malo byť pre všeobecné blaho spoločnosti postavené mimo zákona. PVL opakovane porušovalo zákon a konalo proti prijatým morálnym princípom, ako sú ľudské práva a rovnosť.

Fínsko k zákazom politických hnutí siaha málokedy, doteraz posledný známy prípad sa odohral v 70. rokoch.

Pluk Azov

V súvislosti s vojnou na Ukrajine a neonacizmom sa často skloňuje aj kontroverzný pluk Azov, ktorý bráni Kyjev či Charkov. Je spájaný s krajnou pravicou a neonacistami. Slúži ako jedna z mnohých zámienok na vojnové ťaženie Vladimira Putina.

Jeho vznik pritom paradoxne súvisí práve s ruskou agresiou. Azov sa totiž formoval ako jedna z mnohých ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek v roku 2014, keď Rusko umelo vyprovokovalo boje na Donbase. Ukrajinská armáda bola vtedy prakticky v rozklade. A práve dobrovoľníci – vrátane členov pluku Azov – zohrali kľúčovú úlohu v bojoch s proruskými separatistami na východe.

Pri zrode pluku stál okrem iného ultrakonzervatívec a priaznivec krajnej pravice a takzvanej bielej nadradenosti Andrij Bileckij. Jednotka, ktorú financovalo niekoľko ukrajinských oligarchov, prilákala futbalových hooligans aj priaznivcov okrajových nacionalistických skupín a už od samotného počiatku budila svojim politickým podhubím kontroverzie. Jej hovorca Andrij Djačenko sa v roku 2015 nechal počuť, že v nacizme má zaľúbenie 10 až 20 percent jej členov.
V nasledujúcich rokoch čelila skupina zo strany OSN počas svojho pôsobenia na Donbase obvineniam z porušovania ľudských práv. A Spojené štáty aj Kanada kvôli jej neonacistickej povesti odmietli poskytnúť členom pluku výcvik.

Na druhej strane sa už vtedy Azov výrazne podieľal na obrane Mariupoľu, čím si vyslúžil hrdinskú povesť. Z práporu sa postupne stal pluk, ktorý má teraz podľa odhadov približne 900 až 2500 členov a oficiálne patrí k ukrajinskej národnej garde (nie je súčasťou armády, spadá pod ministerstvo vnútra). Kyjev si presadil depolitizáciu pluku a aspoň čiastočné očistenie od extrémistických elementov.

„Azov má korene v dobrovoľníckej jednotke sformovanej neonacistickým vedením. Je však jasné, že sa depolitizoval. Jeho minulosť spojená s krajne pravicovým hnutím je dnes irelevantná,“ povedal denníku Financial Times ukrajinský expert na krajnú pravicu Anton Šechovcov.

V porovnaní s predošlými rokmi nových regrútov čaká oficiálny výberový proces, ktorý zahŕňa aj otázky o ideologickom a politickom cítení adeptov.

Podľa medzinárodných a domácich analytikov sú napriek tomu aj teraz medzi členmi pluku stúpenci krajnej pravice. Experti však jedným dychom dodávajú, že ide skôr o krajných nacionalistov, nie o neonacistov. Je zároveň potrebné dodať, že krajne pravicové cítenie v Azove a prípadne celej Ukrajine nie je o nič silnejšie ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine, a to vrátane Ruska.

Svedčia o tom napríklad aj neúspechy politickej odnože pluku Azov, ktorá je známa ako Národný korpus, v domácej aréne. Tá sa totiž popularite medzi Ukrajincami na rozdiel od pluku príliš neteší.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
05. november 2024 14:43