Ruskí vojaci ulúpili staré ukrajinské zlato, pričom sa vyhrážali zamestnancom múzea zabitím. Pracovník v laboratórnom plášti viedol v piatok čatu vojakov so samopalmi do múzea miestneho umenia v okupovanom Melitopole neďaleko anektovaného Krymu. Ako uvádza MailOnline, tak si po prehliadke najvzácnejších pokladov múzeá odniesli 198 so sebou.
Zamestnanci múzea však ešte predtým všetky cenné kúsky ukryli v tmavej pivnici. Bola medzi nimi aj 2300 rokov stará skýtska koruna. Zamestnankyňa Leila Ibrahimová uviedla: „Všetko sme schovali, ale nejako to našli.“
Keď vojaci mierili na správcu zbraňou a trvali na tom, aby ich vzal do pivnice, odvážny muž odmietol, informuje New York Times. Bohužiaľ, nový riaditeľ múzea, ktorého vymenovala ruská armáda, priviedol okupantov k neoceniteľnému zlatu.
„Orkovia sa zmocnili nášho skýtskeho zlata,“ povedal starosta mesta Ivan Fedeorov. Nevedia, kam ho zobrali, ani čo sa s ním deje. Dúfajú, že ho dokážu získať naspäť. Predpokladá sa, že Putin „premiestnil“ skýtske poklady na Krym v snahe posilniť kultúrne väzby regiónu k Rusku.
Nepriateľov sťahovali z kože
Skýti patrili medzi obávané kočovné kmene, ktoré žili na Ukrajine, v strednej Ázii a na Strednom východe medzi 7. storočím pred Kristom a 2. storočím nášho letopočtu. Vytvorili napríklad mýty o kentauroch a boli zruční používatelia luku a šípov. Skýti dobyli časti Euŕopy za vlády starých Grékov, a to dávno pred Džingischánom alebo Karolom Veľkým.
Avšak patrili aj medzi veľmi krutých bojovníkov. Skýtski vojaci skalpovali svojich nepriateľov a ich skalpy priviazali na svoje kone. Potom si ju šúchali v rukách, kým nebola dostatočne mäkká na to, aby sa dala použiť ako vreckovka.
Herodotos napísal v roku 430 pred Kristom, že jazdci boli hrdí na svoje „vreckovky“. Najlepší muži boli tí, ktorí ich mali najviac. Z lebiek svojich nepriateľov si robili čaše, telá mali ozdobené tetovaniami a v boji používali otrávené šípy.
Inšpirovali legendy o Amazonkách
Popri mužoch bojovali aj ženy, čo inšpirovali grécke legendy o Amazonkách. Ako uvádza portál World History Encyclopedia, tak ženy zohrávali významnú úlohu pri politickom a spoločenskom živote svojho ľudu. Miera ich emancipácie nemala obdobu až moderných čias. V skýtskej spoločnosti mali ženy rovnaké postavenie ako ich muži.
Zatiaľ čo príbehy o Amazonkách inšpirovali vznik Wonder Woman, tak o ich skutočnom historickom pôvode sa dlho len diskutovalo. Herodotes priblížil príbeh o cudzej rase bojovníčok prichádzajúcich k brehom Skýtie. Podľa neho si ako skupina udržali svoju nezávislosť, a to aj napriek premiešaniu sa s mužmi.
Tieto neľútostné bojovníčky dokonca zakazovali svojim dcéram sa vydať skôr než zabijú muža v boji. Jednou zo slávnych skýtskych bojovníčok je aj Tomyris, ktorá mala podľa Herodota poraziť Kýra Veľkého. To len potvrdzuje významné postavenie skýtskych žien.