Ruskí vojaci podľa nich nabiehali tankami do civilistov, bezdôvodne strieľali ľudí na uliciach alebo zabíjali obyvateľov, ktorí sa pokúsili utiecť. „Vyhnali nás na ulici a nechali nás hodiny stáť na mraze. Potom zastrelili mladíka, ktorého nazvali špinou,“ popísala jedna zo žien.
„Bolo to ako scéna z filmu,“ vysvetľuje Taras Ševčenko, ako zo svojho bytu na severnom okraji Buče počas prvého dňa ruskej invázie sledoval útok na letisko v Hostomeli. Píše portál iDNES.cz.
„Videl som ruské helikoptéry aj výsadkárov,“ hovorí. Práve tak odštartovala mesiac dlhá okupácia Buče vzdialenej štyridsať kilometrov severozápadne od Kyjeva, ktorá sa v posledných dňoch stala synonymom najhorších zverstiev Putinovej vojny na Ukrajine.
„To, čo sa tam odohralo v ďalších dňoch, bolo nepredstaviteľné. Telá prevalcované tankami, ľudia rozstrieľaní na ulici,“ popísal Ševčenko denníku The Guardian.
Jeho slová potvrdili ďalší svedkovia aj ukrajinskí úradníci, podľa ktorých tu Rusi zavraždili niekoľko sto civilistov. Mŕtvi sú v masovom hrobe, telá ale ležali aj na uliciach, niektoré z nich s rukami zviazanými za chrbtom. „Do spoločného hrobu muselo byť uložených 280 tiel,“ uviedol starosta Anatolij Fedoruk.
Ukrajinská armáda potom v nedeľu zverejnila zábery pivničnej miestnosti, ktorá ruskej armáde údajne slúžila ako mučiareň. „Na mieste sme objavili niekoľko kľačiacich tiel so zviazanými rukami. Niektorým obetiam najprv prestrelili kolená a až potom ich strelili do hlavy,“ popísala armáda.
Na útek sme pomýšľali už neskoro
Podľa Ševčenka, ktorý pracuje ako tréner bojových umení a v Buči býval so svojou 77-ročnou matkou, v meste po príchode Rusov najprv zavládlo ticho. Po 72 hodinách sa ale všetko obrátilo hore nohami.
„Počas tretieho dňa sa pri našom dome odohrala veľká prestrelka medzi Rusmi a teritoriálnou obranou. Spočiatku sme sa rozhodli zostať. Nevedeli sme, kam by sme šli, a nie sme takí bohatí, aby sme zo dňa na deň zmenili život. Na tretí deň som si uvedomil, že na útek už je neskoro, pretože vojna sa odohrávala priamo pred naším domom. Na ulici jazdili tanky a strieľali,“ uviedol.
V štvrtý deň v Buči zavládla panika. „Všetci hľadali spôsob, ako sa odtiaľto dostať. Každý, kto mal vlastné auto, utekal a riskoval pri tom život,“ pokračoval Ševčenko. Dodal, že jeho matka sa kvôli bojom presťahovala do vlhkej pivnice pod domom, kde sa pripojila k ďalším ôsmim rodinám.
„Zostala som tam ďalších trinásť dní. Ako záchod sme používali kýblik .Bola tam aj 86-ročná žena a trojročné dieťa,“ rozpráva Ševčenkova matka.
Ľudia nesmeli odnášať mŕtve telá
Počas piateho dňa prestal ísť plyn a ľudia začali variť vonku na ohňoch. V uliciach sa začali hromadiť telá. „Ležali na cestách aj chodníkoch, nedovolili nám s nimi pohnúť," uviedol Ševčenko, ktorý tvrdí, že na vlastné oči videl, ako Rusi zastrelili seniora, ktorý šiel po ulici s manželkou.
„Dovolil si ich kritizovať, tak ho jednoducho na mieste zabili. Jeho žene nariadili, nech ho nechá ležať a ide ďalej. Kričali na ňu, že ak chce byť s ním, pokojne ju tiež zastrelia. Stalo sa to štyridsať metrov od nášho domu,“ popísal Ševčenko.
Podľa starostu Fedoruka sa telá tiež neodpratávali kvôli tomu, že pod niektoré z nich Rusi nastražili míny.
Zverstvá potvrdil aj ďalší svedok, ktorý ľudskoprávnej organizácii Human Rights Watch (HRW) opísal, že okupanti 4. marca zhromaždili na ulici päť mužov. „Prinútili ich, aby si kľakli na kraji cesty, pretiahli im tričká cez hlavu a jedného z nich strelili do tyla. Ľudia na ulici strašne kričali,“ povedal.
Učiteľka z Buče HWR povedala, že Rusi v ten istý deň vyháňali ľudí vo veľkom z domov. „Do našej ulice prišla štvorica kamazov, vyskákali z nich vojaci a vyvádzali ľudí von na ulici. Celkom nás vonku stálo asi štyridsať, kontrolovali nám doklady a telefóny, hľadali ľudí z teritoriálnej obrany,“ uviedla žena, ktorá si priala zostať v anonymite.
„Nechali nás stáť hodiny vonku v mraze. Potom jedného muža donútili, aby si vyzliekol topánky a bundu a zastrelili ho. Povedali nám, že nemáme kričať, pretože nás iba zbavujú špiny. Že sú tu na to, aby to tu vyčistili,“ uviedla.
Rusko v pondelok poprelo, že by jeho vojaci v Buči zabíjali civilistov. Tvrdí, že fotografie a videá, ktoré sa dostali na verejnosť, sú „ďalšou provokáciou“ ukrajinskej vlády. Hovorkyňa ruskej diplomacie Zacharovová v pondelok vyhlásila, že fotografie boli zhotovené na „príkaz“ USA.
Ruskí ostreľovači pálili do utekajúcich mužov
Ševčenko sa rozhodol, že sa musí s matkou za každú cenu uniknúť. „Začal som analyzovať možnosti úniku. Mnohých pri úteku zastrelili. Niektorí zostali sedieť mŕtvi v aute,“ podotkol s tým, že keď Rusi oznámili na 11. marca otvorenie humanitárneho koridoru do Kyjeva, neváhal.
„Ráno som vyzdvihol matku v pivnici, svojho psa si strčil pod kabát a vyrazili sme. Rusi nám ale povedali, že koridorom smú odísť len ženy a deti,“ uviedol Ševčenko s tým, že matku poslal samotnú a pripojil sa k mužom, ktorí chceli dôjsť do dvanásť kilometrov vzdialenej Romanivky.
„Keď som sa dopoludnia vydal s asi dvadsiatkou mužov pešo cez pole, začali po nás strieľať ruskí ostreľovači. Ľudia okolo mňa padali na zem, ale my ostatní sme im nemohli pomôcť, pretože by nás ihneď tiež zastrelili,“ vypovedal Ševčenko, ktorý po celý čas zvieral v náručí štvorkilového psa.
Nakoniec mu trvalo sedem hodín, kým cez mesto Irpiň a dedinu Stojanka došiel do svojho cieľa v Romanivke. Tam nasadol na autobus do Kyjeva, kde sa neskôr zistil so svojou matkou. Koľko z mužov, ktorí po jeho boku bežali cez pole, zostalo nažive, Ševčenko netuší. „Potom som sa ani nepozeral okolo seba, srdce mi búšilo v hrudi, takmer som nedýchal,“ uzavrel.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
