Hlboko v horách Uralu leží tajné ruské mesto, ktoré obyvatelia nemôžu len tak opustiť a potenciálni návštevníci sa do neho zase nedostanú. Reč je o meste Ozersk, v ktorom žije 82-tisíc ľudí. Kvôli tomu, že v jeho okolí sa nachádza nebezpečný radioaktívny materiál, dostalo prezývku „cintorín Zeme“.
Uzavreté mesto
Týmto termínom sa označovali sídla s obmedzeniami pohybu v bývalom ZSSR, a v niektorých jeho nástupníckych krajinách. V dnešnom Rusku sú takéto mestá oficiálne nazývané „uzavreté administratívno-teritoriálne formácie".
Na povrchu môže Ozersk so svojimi obchodmi, školami, reštauráciami či bytmi, pôsobiť normálne, no pri hlbšom pohľade to pôsobí, akoby ruské mesto existovalo v paralelnom vesmíre.
Ozersk je totiž úplne odrezané od vonkajšieho sveta a je rodiskom jadrového programu Sovietskeho zväzu. Ľudia tam normálne chodia do práce či školy, no zároveň žijú v tieni gigantickej továrne na spracovanie rádioaktívneho materiálu Mayak a aby toho nebolo málo, údajne majú zamorené celé okolie, píše denník The Sun.
Mayak bol postavený v rokoch 1945 až 1948 v rýchlosti a v úplnej tajnosti spolu s mestom väzňami z pracovného táboru (Gulagu). Ten ležal na mieste dnešného mesta, ako súčasť sovietskeho jadrového programu. Závod sa vtedy volal Kombinát číslo 817 (do roku 1967) a mesto Základňa-10.
Mesto k tejto podobe kedysi vytvoril Sovietsky zväz. A budovatelia si ho nevybrali náhodou. Kľúčovou bola jeho geografická poloha situovaná hlboko v Urale, mimo dosahu nepriateľských bombardérov. Mesto, vybudované okolo elektrárne, sa stalo centrálou vývoja sovietskej atómovej bomby.
Ozersk samozrejme nebolo jediným takýmto uzavretým mestom, v bývalom ZSSR ich boli desiatky. Boli stavané blízko veľkých riek alebo jazier, ktorých voda bola potrebná pre ťažký priemysel alebo jadrové zariadenia.
Rádioaktivita štyrikrát väčšia ako v Černobyle
Jestvujúce civilné sídla v blízkosti boli často použité ako zdroj pracovnej sily potrebnej pre výstavbu. Hoci uzatvorené mestá pôvodne vznikli ako dočasné opatrenie, prakticky tieto mestá žili vlastným životom a stali sa jedným z rysov Sovietskeho systému.
Ozersk však aj roky po páde železnej opony zostáva temným tajomným miestom. V jeho okolí sa nachádza rádioaktívny materiál, ktorého hodnoty dosahujú až 200 miliónov curie, čo je pre porovnanie štyrikrát viac ako v Černobyle.
Ovocie a zelenina sa musia ešte pred tým, než sa dostanú na pulty, dôkladne skontrolovať. Toto mesto sa svojho času ani nenachádzalo na mapách a obyvatelia ho môžu opustiť iba s platnými vízami.
Ak by sa našli nejakí odvážlivci, ktorí by nebodaj chceli mesto navštíviť, majú smolu. Cudzincom je totiž vstup do rádioaktívneho mesta Ozersk zakázaný.
Rusko až v roku 2001 priznalo, že na jeho území existuje 42 uzavretých miest, o ktorých nikto nevedel. Podobne ako pri Černobyle, aj história Ozorsku je postavená na zatajovaní uniknutej rádioaktivity a jej škodlivosti.
Ozerská katastrofa
Katastrofa, ktorá sa v roku 1957 v meste udiala, vôbec nebola zanedbateľnou udalosťou. Práve naopak, tragédia je druhým najhorším jadrovým incidentom (podľa uvoľnenej rádioaktivity) po katastrofe v Černobyle, a udiala sa práve v Mayak-u.
Pohroma rozšírila horúce častice na viac ako 52-tisíc štvorcových kilometrov, kde žilo najmenej 270-tisíc ľudí. Dôvodom bola nesprávne uložená podzemná nádrž vysokoaktívneho kvapalného jadrového odpadu, ktorá vybuchla a kontaminovala tisíce štvorcových kilometrov pôdy naokolo.
Táto katastrofa do sveta uvoľnila omnoho viac žiarenia ako atómové bomby zhodené na Nagasaki a Hirošimu. Po nehode sa v Bielorusku dokonca našli stopy rádioaktívnych ložísk, kde jedovatý dážď poškodil rastliny a spôsobil mutácie zvierat.
Celá záležitosť však bola ututlaná a len málokto v Rusku alebo mimo neho vedel o celom rozsahu katastrofy. Takto to bolo až do roku 1980.
Obyvatelia tu žijú napriek zdravotným rizikám
Mesto je dodnes ohraničené dvojitým ostnatým drôtom a sledované ozbrojenými vojakmi, keďže Mayak stále stojí na svojom mieste. Ľudia tu skrátka žijú aj napriek zdravotným rizikám radiácie.
Dokonca väčšina ani netúži po odchode z mesta, pretože sami seba považujú za akýchsi „vyvolených“ Ruska, ktorí sú hrdí na svoj osobitný štatút. Toto myslenie sa na ľudí z Ozersku pravdepodobne prenieslo ešte z prvej generácie obyvateľov mesta.
To, čo sa v Ozersku presne deje počas vojny na Ukrajine, vie asi len Vladimir Putin a hŕstka vysokopostavených ruských predstaviteľov.
Ruský jadrový arzenál je však najväčší na svete, tvorí ho približne 6-tisíc hlavíc. Väčšina z nich je ale uložená v skladoch. K nasadeniu je pripravených približne 1 600 hlavíc. Či sa niektoré z nich nachádzajú na tomto mieste je síce nepotvrdené, no vzhľadom na jeho polohu a minulosť to nikto nemôže vylúčiť.
