Wikimedia/Yanagawa Shigenobu
StoryEditor

Pornografia alebo umenie? Unikátne japonské kresby mali novomanželom uľahčiť svadobnú noc

som20.03.2022., 08:00h
Staroindická kniha Kámasútra je dnes preslávené dielo o láske, erotike a osvedčených spôsoboch, ako dosiahnuť sexuálnu rozkoš a spoločné vyvrcholenie. Počul si však o šunge, z ktorej sa mali Japonci priučiť sexuálnym praktikám?
Lajkuj Brainee.sk na

O Japoncoch sa často hovorí, že sú trochu perverzní. Tento článok ťa asi o opaku nepresvedčí. Pritom do manželstva väčšinou Japonci tradične vstupovali sexuálne neskúsení. A práve preto vzniklo veľmi zvláštne umenie, ktorému sa hovorilo šunga, čo je možné do slovenčiny preložiť ako „jarné obrázky“. 

Toto japonské umenie z prelomu 18. a 19. storočia zobrazovalo sexuálne praktiky. Obrázky boli podľa zvyku dávané novomanželom pod vankúš ako „návod“ k prvej spoločnej noci. Tieto manuály s „návodom na použitie“ boli veľmi graficky názorné. Dnes by sme ich označili ako pornografické – a aj vtedy mali podobnú funkciu.

Hravý prístup k sexu

Tento zvyk vznikol v Japonsku už v 17. storočí a udržal sa až do doby, kým tu zavládli západné zvyky. Potom bola šunga tabuizovaná. V súčasnej dobe sa paradoxne stal z umenia šunga v západnom svete obrovský hit. V mnohých krajinách sa teraz objavujú výstavy tohto výtvarného štýlu.

​Japonský prístup k sexualite bol veľmi odlišný od európskeho, kde bola sexualita zahalená v hrdinských a náboženských konotáciách. Európske umenie sa väčšinou obmedzovalo na ženské nahé telo. V japonskej kultúre je v centre pozornosti hravý prístup k sexu. Náboženstvo, filozofia a medicína sa v nich často používajú ako metafora. V mnohých šunga obrázkoch sú postavy úplne oblečené. Je to predovšetkým preto, že nahota nebola zo svojej podstaty erotická . V období Edo v Japonsku boli ľudia zvyknutí vidieť opačné pohlavie nahé v spoločných kúpeľoch.

​Šunga nebola kreslená na papier, ale najčastejšie na drevené doštičky. Mala aj svojich vyhlásených majstrov: medzi tých najvyhlásenejších patrili napríklad Keisai Eisen, Katsukawa Šunčo a Kitagawa Utamaro. 

Najobľúbenejšia je ale dodnes Kacušika Hokusai. Roku 1814 vytvoril maľbu „Sen o rybárovej žene“ – na ktorej dve chobotnice vzrušujú potápačku. Obraz sa stal natoľko populárnym, že inšpiroval celú školu japonských maliarov. Jeho vplyv ale siaha až do 20. storočia: inšpiroval sa ním napríklad Pablo Picasso. Väčšina obrazov zobrazovala sexuálne vzťahy obyčajných ľudí, chōninov, mešťanov, žien, obchodníkov, remeselníkov a farmárov. Občas sa na nich objavili cudzinci – Holanďania alebo Portugalci.

Wikimedia/Katsushika Hokusai

Kurtizány ako sex-symboly a módne ikony

Na mnohých obrazoch šunga boli zobrazené kurtizány. Utamaro bol obzvlášť uctievaný pre svoje zobrazenia kurtizán, ktoré ponúkali bezkonkurenčnú úroveň citlivosti a psychologických odtieňov.  Muži tej doby považovali kurtizány za veľmi príťažlivé, ale zároveň nedosiahnuteľné, pretože len tí najbohatší a najkultivovanejší muži by mali u nich šancu.  Ženy ich považovali za vzdialené, očarujúce idoly a móda v celom Japonsku bola inšpirovaná módou kurtizán.  Známy je aj Ultamarov obraz znázorňujúci sexuálne praktiky medzi dvoma mužmi.

Wikimedia/Kitagawa Utamaro

​Obrazy šunga boli extrémne obľúbené a veľmi cenené. Existovali dokonca akési knižnice, kde si ich chudobnejší Japonci mohli požičať - pripomínalo to do značnej miery dnešnej videopožičovne. Bohatí samuraji si svoje zbierky šungy ukladali na najlepšie miesto v dome: do rovnakej skrinky ako meče. A za 2. svetovej vojny zase vláda rozdávala knihy s obrazmi šunga vojakom, ktorí šli na front.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
26. január 2023 12:15