Nie je veľký, ľahko sa presúva a vyrobiť ho dokáže každý zvárač. Český ježko je protitanková zábrana, ktorá aj vďaka svojej jednoduchosti dokáže poriadne potrápiť útočiacu armádu. Skutočne vznikol v Československu a výrazne pomáhal aj pri bojoch v druhej svetovej vojne. Dnes pomáha brániť Ukrajinu.
Potrebná obrana proti tankom
Prvé tanky sa ako bojová novinka objavili v roku 1916 v bitke na Somme. Keď Nemci po prvej svetovej vojne (aj napriek obmedzeniam) začali vyrábať obrnenú techniku, Československo sa začalo pripravovať na najhoršie. Ředitelství opevňovacích prací začalo s výstavbou predvojnových opevnení a na stôl sa dostala aj obrana proti tankom.
Táto (ešte stále) novinka vzbudzovala strach a bolo potrebné sa proti nej úspešne brániť. Okrem železobetónových ježkov, železných stĺpov, železných ihlanov a capov to bol aj takzvaný „železný rozsocháč”, ktorý sa neskôr na bojiskách 2. svetovej vojny preslávil pod názvom český ježko (vo Wehrmachte známy aj ako Tschechenigel).
Autorom československého vynálezu bol major František Kašík, český vojak, ktorý bol počas prvej svetovej vojny československým legionárom v Rusku a neskôr účastník Ruskej občianskej vojny a tzv. Sibírskej anabázy.
Anti-tank hedgehogs can now be seen in the very heart of Kyiv, the central Independence Square and Khreshchatyk Street.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 3, 2022
Photo: Illia Ponomarenko/The Kyiv Independent pic.twitter.com/iayIXnMrsJ
Široko rozšírený
Veľkou výhodou českého ježka je, že si svoju funkciu zachováva aj pri prevrátení (napríklad po explózii v jeho blízkosti). Odolávať dokáže aj dlhodobému pôsobeniu pechotných zbraní. V spojení s ostnatým drôtom poskytoval aj obranu pred útočiacou pechotou, tej však po priblížení poskytol čiastočné krytie pred paľbou obrancov.
Technické parametre pôvodného ježka
Ide o tri rovnoramenné uholníky s rozmermi 140 × 140 × 13 milimetrov a dĺžkou 1800 mm spojených do trojramenného kríža tvoriaceho osi osemstenu. Uholníky boli spojené pomocou styčníkových plechov skrutkami a nitmi. Existovali aj verzie zvárané.
Prvé dva uholníky boli spojené do kríža a tretí naprieč bol na silný styčníkový plech priskrutkovaný metrickými skrutkami M 20. Dôvodom bola jednoduchšia doprava takto rozloženej prekážky. Hmotnosť celej konštrukcie bola 198 kg.
Nešlo o úplne nový vynález - vznikol totiž zdokonalením drôtenej prekážky nazývanej španielsky jazdec. Tá sa používala dokonca už v stredoveku. Československo ježkov použilo na obranu Sudet, no tie si ukoristili Nemci hneď po Mníchovskej dohode a začali ich vo veľkom vyrábať pre seba. Použili ich dokonca aj pri vylodení spojencov na pláži Omaha.
Využívať ich začal aj Sovietsky zväz, ktorý ich vyrábal zo všetkých dostupných materiálov. Niekedy používali len drevo, inokedy, podobne ako dnes Ukrajinci, pílili koľajnice. Jeden český ježko dokázal úspešne blokovať celú ulicu. Neskôr túto nenápadnú zábranu používali aj na hraniciach Nemeckej demokratickej republiky av medzipásme Berlínskeho múru.
Ježko, ktorého sa Rusi boja aj dnes
Začiatkom roku 2022, počas ruskej invázie na Ukrajinu, boli českí ježkovia v spojení s betónovými prekážkami a inými technikami použité na zmarenie postupu ruských síl. Ukrajinské železnice zmenili účel novej trate na výrobu stoviek ježkov.
Železnica odhadla, že majú dostatok materiálu pre približne 1800 ježkov. Odboj v Odese, Kyjeve a Ľvove tiež vyrobil českých ježkov, aby ich ukrajinskí vojaci rozmiestnili na strategické miesta. Vidieť ich možno na mnohých aktuálnych fotografiách z Ukrajiny.
