„Je to blesková vojna,“ povedal Hončruk stojaci v troskách domu v dedine Horenka na predmestí ukrajinského hlavného mesta, ktorá sa ocitla v krížovej paľbe pri pokuse Moskvy dobyť Kyjev. Bieloruský dôchodca a jeho syn Kosťa sa po začiatku invázie ozbrojili a spoločne strážia dedinu, popísala vo štvrtok agentúra AP ich a ďalšie príbehy.
Medzi hliadkujúcimi je aj 81-ročný Petro Vjerko, učiteľ francúzštiny, ktorý prišiel o manželku Lidju. Ochorela rakovinou kože po jadrovej katastrofe v Černobyle. Vjerko hovorí, že je pripravený útočníkov zastreliť, pretože má dcéru a vnuka.
Vidly ako zbraň
Premýšľal vraj aj o tom, čo by robil bez strelnej zbrane. „Keby sem prišli a ja som nemal zbrane, tak ich prepichnem vidlami. Fakt ich mám,“ dodal.
Dobrovoľní obrancovia Horenky sa musia vyrovnávať s bolesťou zo strát. Pri týždeň trvajúcej ofenzíve tu už podľa miestnych obyvateľov zahynuli najmenej dvaja ľudia a viac ako desať ďalších je zranených. V stredu zničili ruské nálety niekoľko domov. Ženy stáli v troskách a plakali. „Zažívame veľa skazy,“ povedal Hončruk. „Ale ľudia sa držia dobre,“ dodal.
Veľa mužov v dedine má, rovnako ako on, vojenské skúsenosti. Ukrajinská armáda rozdala zbrane každému, kto chce brániť krajinu, a nasadila tisíce záložníkov. Po celom Kyjeve sa civilisti v džínsoch a zimných kabátoch so žltými páskami na rukách krčia za stohy pneumatík na kontrolných stanovištiach alebo strážia na nároží ulíc.
Proti Ukrajincom stojí presila. „Ale aj keby nám nikto nedodal ďalšie zbrane, budeme sa snažiť získať ich sami,“ povedal Hončruk. „Zabijeme nepriateľa a zoberieme mu ich,“ dodal. V dobách svojho pôsobenia v sovietskej armáde vnímal Hončruk Rusov ako bratov v zbrani. Teraz sa to zmenilo.
Nechajte nás na pokoji
„Každý, kto príde na naše územie, je nepriateľ. Nikto ich sem nepozval,“ povedal. „Možno sú medzi nimi dobrí ľudia, ale na tom mi nezáleží. Prišli zabiť mojich ľudí,“ dodal.
Hončruka invázia Moskvy šokovala. Očakával, že Rusko nakoniec ovládne separatistické územia na východe Ukrajiny, ale vôbec ho nenapadlo, že by podniklo takú rozsiahlu ofenzívu, ktorá zasiahne centrá miest, ako je Charkov, a vyženie za hranice státisíce ľudí.
Iní ale ostali, ukrývajú sa v krytoch a ich hnev na Rusko stúpa. „Nepotrebujeme, aby nás niekto ‚oslobodzoval'. Nechajte nás na pokoji!“ povedala obyvateľka Horenky Larysa Lypatovová, ktorá počas stredajšieho útoku utiekla do pivnice a schúlila sa pod dekou medzi pohármi nakladaných paradajok a marmelád.
S nadhľadom veterána je Hončruk napriek sutinám pri svojich nohách pochmúrne hrdý na zjavné neúspechy, ktorým Rusi počas týždňa od začiatku invázie čelili. „Mysleli si, že sem prídu a za deň alebo dva obsadia Kyjev, ale pozrite sa, ako sa im zatiaľ darí!“ povedal.
Tešia sa z maličkostí
Na inom mieste na okraji hlavného mesta pomáhal ďalší dobrovoľný obranca ľuďom prejsť do Kyjeva cez zvyšky zničeného mosta. Muž so zbraňou zavesenou na hrudi držal za ruku malého chlapca, ktorý mu venoval letmý, plachý úsmev.
Ostatní sa v padajúcom snehu jeden po druhom opatrne vydávali cez rieku po obnaženom potrubí. Miestni obyvatelia hovoria, že most zničili, aby sa sťažil ruský postup.
Niektorí vyčerpaní obyvatelia Kyjeva oslavujú aj malé víťazstvá každodenného života. Žena, ktorá uviedla len krstné meno Roza, sa pochválila práve nakúpenými potravinami. „Máme tu všetko: banány, maslo, dokonca aj čerstvý croissant,“ povedala.
Rovnako ako Hončruk sa rozhodla zostať, vyzbrojená iba odhodlaním, zatiaľ čo vojna, ktorú si len málokto dokázal predstaviť, vstúpila do druhého týždňa. „Utekáme do pivnice, trasieme sa a máme obavy, ale veríme vo víťazstvo,“ povedala.