Andrej by najradšej z Ruska odišiel hneď, zatiaľ ale nemôže svoju prácu opustiť, pretože by nemal na splácanie hypotéky po tom, čo sa zvýšili úrokové sadzby. Navyše má strach a hanbí sa za svoju politickú reprezentáciu.
„Keby som teraz mohol hneď opustiť Rusko, urobil by som to. Nemôžem však odísť z práce,“ hovorí Andrej. „Mám v pláne si čo najrýchlejšie nájsť nových zákazníkov v zahraničí a odísť z Ruska s peniazmi, čo som si šetril na prvú splátku,“ dodáva 31-ročný dizajnér.
„Bojím sa tu. Polícia zatýka ľudí za to, že sa odvážili prehovoriť proti, straníckej línii'. Hanbím sa, aj keď som tých, ktorí sú pri moci, nevolil,“ dodal.
Rovnako ako v prípade ďalších ľudí, s ktorými BBC hovorila, nie je jeho plné meno uvedené kvôli osobnej bezpečnosti. Tiež niektoré krstné mená boli z tohto dôvodu zmenené.
Sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko, sú označované za ekonomickú vojnu. Ich cieľom je izolovať krajinu a vyvolať v nej hlbokú recesiu. Západní predstavitelia dúfajú, že tieto bezprecedentné opatrenia prinútia Kremeľ k zmene myslenia. Zatiaľ ale sankcie narušujú život predovšetkým obyčajným Rusom, ktorí sledujú, ako im ich úspory miznú pred očami.
Sankcie proti niektorým ruským bankám zahŕňajú ich odrezanie od platobných kariet Visa a Mastercard a následne aj od Apple Pay a Google Pay. Tridsaťpäťročná moskovská projektová manažérka Darja povedala, že kvôli tomu nemôže používať metro.
„Vždy platím telefónom, ale jednoducho to nefungovalo. Rovnaký problém malo aj niekoľko ďalších ľudí. Ukázalo sa, že turnikety prevádzkuje banka VTB, na ktorú sa vzťahujú sankcie, a nemôže prijímať Google Pay a Apple Pay. Musela som si namiesto toho kúpiť kartu do metra,“ dodala s tým, že z rovnakého dôvodu nemohla zaplatiť v obchode.
V pondelok Rusko v reakcii na sankcie viac ako zdvojnásobilo úrokovú sadzbu na 20 percent po tom, čo rubeľ klesol na novú rekordne nízku úroveň. Burza ostala zatvorená kvôli obavám z masívneho výpredaja akcií.
Doláre nie sú, ruble ma nezaujímajú
Kremeľ tvrdí, že má dostatok zdrojov, aby sankcie ustál, ale to je otázne. Cez víkend centrálna banka vyzvala obyvateľov na pokoj v obavách z návalu ľudí snažiacich sa hromadne vybrať svoje peniaze.
„Nie sú žiadne doláre, žiadne ruble - nič! No, ruble vlastne sú, ale tie ma nezaujímajú,“ povedal dvadsaťročný Anton stojaci v rade pred moskovským bankomatom. „Neviem, čo mám robiť. Mám strach, že sa meníme na Severnú Kóreu alebo Irán,“ dodal.
Nákup zahraničnej meny stojí Rusov asi o polovicu viac ako pred týždňom – pokiaľ ju vôbec zoženú. Na začiatku roku 2022 sa jeden dolár predával zhruba za 75 rubľov a euro za 80 rubľov. Vojna však pomohla stanoviť nové rekordy – v pondelok sa dolár v jednej chvíli dostal na 113 rubľov a euro na 127.
Pre Rusov je kurz rubľa voči doláru dlhodobo citlivou záležitosťou. V deväťdesiatych rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu bol dolár jedinou tvrdou menou, v ktorej Rusi uchovávali svoje úspory – a najbezpečnejšie miesto, kam ich uložiť, bolo v matraci.
Keď vláda prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1998 nedokázala splácať svoje dlžné záväzky, pocítili tí, ktorí spali na svojich peniazoch, zadosťučinenie.
Ako v minulých krízach. Rusi vyberajú doláre
V nasledujúcom desaťročí však rôzne opatrenia centrálnej banky pomohli v Rusoch znovu prebudiť vieru a dôveru v rubeľ. Vklady uložené v ruskej mene začali rásť a rovnako rástol objem peňazí, ktoré Rusi investovali do akcií ruských spoločností. Avšak stále platí, že pri najmenšom náznaku neistoty bežia Rusi k najbližšiemu bankomatu vybrať doláre.
Akonáhle minulý týždeň na Ukrajine prepukla vojna, Rusi sa nahrnuli k bankomatom a spomenuli si na skúsenosti z predchádzajúcich kríz. Tridsiatnik Ilja práve dokončil splácanie hypotéky v Moskve. Hovorí, že sa „v dohľadnej dobe“ nemôže presťahovať.
„Keď začala operácia v Donbase, šiel som k bankomatu a vybral si v dolároch úspory, ktoré som mal v Sberbank. Teraz ich mám doslova pod vankúšom. Zvyšok úspor mám stále v bankách: polovicu v dolároch a zvyšok v rubľoch. Ak sa situácia zhorší, vyberiem všetky. Mám strach, pretože čakám vlnu lúpeží. Ale je to tak, ako to je,“ dodal.
Fotky zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú, ako sa v posledných dňoch tvoria dlhé rady pred bankomatmi a zmenárňami po celej krajine. Ľudia majú strach, že ich bankové karty prestanú fungovať alebo že bude obmedzený objem hotovosti, ktorú si môžu vybrať. Doláre a eurá začali dochádzať v priebehu niekoľkých hodín po invázii a odvtedy sú tieto meny vo veľmi obmedzenom množstve.
Nedostatok hotovosti je nielen v Moskve
Problém s hotovosťou sa netýka len Moskvy. Ľudia jazdia do provinčných miest v nádeji, že tam budú doláre alebo eurá dostupnejšie. Anonymný IT-špecialista na sociálnej sieti telegram vytvoril program, ktorý automaticky zisťuje, či sú v jednotlivých bankomatoch súkromnej banky Tinkoff eurá alebo doláre, a ak áno, zdieľa s ďalšími užívateľmi ich polohu.
Banky popierajú, že by mali nedostatok likvidných prostriedkov a analytici sa zhodujú, že nedostatok hotovosti v bankomatoch je skôr prejavom snahy zabrániť hromadnému vyberaniu peňazí.
Kremeľ uviedol, že Rusko tieto najnovšie sankcie očakávalo a je na nich pripravené. Nedodal však, či vláda poskytne ruským podnikom pomoc, ako tomu bolo počas pandémie.
Avšak bežní Rusi, z ktorých mnohí získavajú informácie len zo štátom kontrolovanej televízie papagájujúcej vyhlásenia Kremľa, už čoskoro začnú vo svojom každodennom živote zaznamenávať rozdiely. Obyvatelia Moskvy už hlásia rady v niektorých obchodoch s potravinami, pretože ľudia nakupujú tovar, o ktorom si myslia, že ho bude nedostatok kvôli zvýšeniu cien alebo obchodným reštrikciám.
Ruské podniky by mohli nakoniec kvôli vplyvu sankcií skrátiť pracovný čas alebo zastaviť výrobu. Predpokladá sa, že okrem poklesu hodnoty úspor príde mnoho Rusov o prácu, pretože ekonomika bude odrezaná od finančných trhov na Západe.
Rusom to všetko pripomína dobu, keď prezident Vladimir Putin v roku 2014 anektoval Krym a ľudia stáli hodiny v radoch na hotovosť. Zmenárne museli narýchlo nakupovať nové päťmiestne kurzové tabuľky, pretože na tých starých im došiel priestor. Vtedy stál dolár bežne 30-35 rubľov, čo je v dnešnej dobe nepredstaviteľne nízka čiastka.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
