Prinášame ti výberovú chronológiu vojenských konfliktov v Európe po druhej svetovej vojne mimo územia Sovietskeho zväzu.
1953 - východonemecké povstanie
Povstanie východonemeckého obyvateľstva proti vláde v Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Začalo sa 17. júna 1953 vo východnom Berlíne štrajkom stavebných robotníkov a následne sa rozvinulo v rozsiahle protesty aj vo viacerých mestách NDR.
Povstanie bolo potlačené sovietskymi okupačnými vojskami a východonemeckou políciou. Oficiálne sa hovorilo o siedmich obetiach, neoficiálne zdroje uvádzajú čísla 20 až 40.
1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku
4. novembra 1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku proti účastníkom povstania, ktoré sa začalo 23. októbra. Účastníci protestných stretnutí žiadali politickú pluralitu a vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Povstanie bolo vyjadrením nesúhlasu maďarského obyvateľstva proti mocenskej politike Moskvy. Pri povstaní zahynulo viac než 2000 ľudí, podľa niektorých historikov mohlo ísť o desaťtisíce resp. státisíce obetí.
1968 - intervencia armád Varšavskej zmluvy v Československu
Vojenská intervencia piatich armád štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR, sa začala z 20. na 21. augusta 1968 s cieľom zastaviť reformný demokratizačný proces v Československu, na čele ktorého stál Alexander Dubček.
Na operácii sa zúčastnilo okolo pol milióna vojakov, 800 lietadiel, viac ako 6300 tankov a 2000 diel. Bola to najväčšia ozbrojená akcia v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Priamo pri invázii zahynulo podľa historikov 137 ľudí.
1974 - invázia Turecka na ostrove Cyprus
Turecko začalo 20. júla 1974 vojenskú intervenciu na ostrove Cyprus s cieľom chrániť Cyperčanov tureckého pôvodu. Vojenský zásah označili oficiálne miesta v Ankare za Tureckú mierovú operáciu. Invázia trvala do 18. augusta a turecké jednotky obsadili počas vojenskej operácie severovýchodnú časť Cypru, ktorú obývali prevažne cyperskí Turci. Invázia sa skončila rozdelením ostrova na severnú a južnú časť.
1991 - vojna v Slovinsku
Začala sa po vystúpení Slovinska Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. V noci z 26. na 27. júna jednotky Juhoslovanskej ľudovej armády (JĽA) obsadili hraničné slovinské priechody. Ostrý vojenský konflikt medzi slovinskou armádou a JĽA trval do 4. júla 1991.
1991 - 1995: vojna medzi Chorvátskom a Srbskom
Začala sa po vystúpení Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. Časť srbského obyvateľstva v Chorvátsku vyhlásila na svojom území "nezávislú" republiku (Krajina) orientovanú na Srbsko.
Po bojoch medzi Chorvátskom a federálnou Juhoslovanskou armádou ovládanou Srbmi prišlo koncom roku 1991 k uzavretiu prímeria, kedy takmer 1/3 chorvátskeho územia nebola pod kontrolou Záhrebu. Chorvátska armáda získala územie obsadené Srbmi až v rokoch 1994 - 1995.
1992 – 1995: Vojna v Bosne
Začala sa vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Historici ju označili za prvú vojnu v Európe po roku 1945, ktorá si vyžiadala približne 200-tisíc mŕtvych. Vojna sa skončila podpísaním daytonskej mierovej dohody.
1998 – 1999: vojna v Kosove
Ozbrojený konflikt trval od 28. februára 1998 do 11. júna 1999. Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov, známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK).
1999 - letecké útoky NATO proti Juhoslávii
24. marca 1999 sa začali letecké útoky NATO proti Juhoslávii. Intervencia aliancie v Juhoslávii mala zastaviť vyháňanie etnických Albáncov z Kosova. Išlo o prvú operáciu NATO od jej vzniku v roku 1949.
Operácie NATO boli prerušené po tom, ako sa začal odsun juhoslovanských vojsk z Kosova. Útoky boli formálne zastavené 20. júna 1999 po úplnom stiahnutí juhoslovanskej armády z Kosova.
2014 - ozbrojený konflikt na Ukrajine
V apríli 2014 Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, čo viedlo ku Konfliktu, ktorý si podľa OSN doteraz vyžiadal okolo 14-tisíc obetí.
