Online Communism Photo Collection, Wikipedia/Scott Edelman
StoryEditor

Nicolae Ceaușescu: Paranoidný rumunský diktátor, pred ktorým sa aj kráľovná Alžbeta II. skryla v kríkoch

kamČTK31.01.2022., 08:00h
Nechával sa titulovať „Karpatský génius“ alebo „Dunaj myšlienok“. Nicolae Ceaușescu nastolil vo svojej krajine jeden z najhorších autoritárskych režimov v Európe.
Lajkuj Brainee.sk na

Bývalý rumunský komunistický prezident Nicolae Ceaușescu, ktorý sa narodil pred vyše sto rokmi, sa síce usiloval o samostatné postupy, pod jeho vedením sa ale z Rumunska stal jeden z najchudobnejších štátov v Európe s nevídaným kultom osobnosti.

Ceaușescu sa narodil 26. januára 1918 v mestečku Scornicešti. Ako chlapec odišiel do Bukurešti, kde pracoval ako obuvnícky učeň a v osemnástich rokoch vstúpil do vtedy ilegálnej komunistickej strany. Počas vojny striedal činnosť v ilegalite s pobytom vo väzení, po nej pôsobil v rôznych straníckych funkciách i vo vláde a bol aj hlavným politrukom armády.

Ceaușescu ako politický väzeň Wikipedia

​Rýchla cesta k moci

K moci sa dostal v roku 1965, keď ho zvolili za generálneho tajomníka ústredného výboru strany. O dva roky neskôr sa postavil na čelo Štátnej rady, teda akejsi kolektívnej hlavy štátu.

V začiatkoch svojej vlády sa snažil o liberalizáciu a v mnohých oblastiach nastalo nevídané uvoľnenie. V rámci socialistického bloku tiež začal uplatňovať nezávislejšiu politiku. Počas roztržky Číny so Sovietskym zväzom sa napríklad spriatelil s Pekingom, v roku 1967 neprerušil, na rozdiel od iných socialistických štátov vzťahy s Izraelom, alebo odmietol účasť Rumunska na manévroch Varšavskej zmluvy.

​V roku 1968 bol dokonca označovaný za „najobľúbenejšieho komunistu“ Západu. V auguste totiž odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na ktorej sa Rumunsko ako jediný členský štát paktu nepodieľalo. Ceaușescuov postoj imponoval aj mnohým Rumunom.

Kultúrna revolúcia

​O tri roky neskôr ale prišla studená sprcha, keď po návšteve Pekingu vyhlásil „kultúrnu revolúciu“. Krátke obdobie uvoľnenia sa skončilo a Ceaușescuov kult osobnosti začal nadobúdať nevídané rozmery. Postaral sa napríklad aj o demoláciu mnohých kostolov v krajine.

Demolácia kostolov v Bukurešti Wikipedia/Fotoaufnahme Dipl.Ing.Arch.Radu Stefanescu

​V marci 1974 nastúpil do funkcie prezidenta, ktorá bola vytvorená iba kvôli nemu, odstavil mnohých funkcionárov, ktorí ho pôvodne podporovali, a začal sa obklopovať členmi svojej rodiny. O jeho bezpečnosť sa starala obávaná tajná služba Securitate.

„Conductor“, čiže vodca, začal v sedemdesiatych rokoch program takzvanej „systematizácie“, ktorá v praxi znamenala likvidáciu tisícok dedín a ich nahradenie novými centrami. Symbolom režimu sa stali aj rôzne megalomanské stavby, ako napríklad „Palác ľudu“, ktorý dal postaviť v Bukurešti po zemetrasení v roku 1977 a je údajne druhou najväčšou administratívnou budovou na svete po americkom Pentagone.

Palác ľudu Wikipedia/Theclettus

Bizarná návšteva Londýna

V roku 1978 rumunský diktátor Nicolae Ceaușescu odcestoval so svojou manželkou Elenou na štátnu návštevu do Spojeného kráľovstva. Britská kráľovná Alžbeta II. v jeho prípade išla do extrémnych opatrení, aby sa mu vyhla. Skrývala sa kvôli nemu v kríkoch v záhradách Buckinghamského paláca.

Išlo o historickú príležitosť, pri príležitosti prvej návštevy komunistickej hlavy štátu v Spojenom kráľovstve. V dokumente Inside the Crown: Secrets of the Royals, ktorý ITV odvysielala pred dvomi rokmi, novinár Robert Hardman a bývalý minister zahraničia Lord David Owen pripomenuli, čo sa dialo, keď kráľovná brala svojich psov na prechádzku.

​Podľa Hardmana si kráľovná pomyslela: „Naozaj nemôžem čeliť rozhovorom s nimi.“ Ako pokračoval, „takže po prvý a jediný raz v živote sa skutočne skryla v kríku v záhrade paláca, aby sa vyhla vlastným hosťom.“

Lord Owen sa smial, keď v dokumente opisoval stretnutie kráľovnej s rumunským diktátorom. „Ceaușescu bol na ňu priveľa,“ povedal. „Dala jasne najavo, že sa jej tá návšteva nepáči,“ dodal bývalý minister zahraničia.

Nicolae Ceaușescu Wikipedia/fototeca.iiccr.ro

​​Krajina závislá od Moskvy

​​Začiatkom osemdesiatych rokov, keď Rumunsko postihlo zvýšenie cien surovín, bol Ceaușescu prinútený zmeniť postoj k zahraničnému dlhu. Zaviedol úsporný program a krajina sa stala viac závislá od Moskvy. Navyše vďaka neuváženej industrializácii sa z úrodnej krajiny so zásobami ropy Rumunsko stalo jedným z najchudobnejších štátov kontinentu.

V krajine chýbali potraviny a teplo a smutnými symbolmi tohto obdobia sa stali „vedecký“ nutričný program, ktorý stanovoval dávky kalórií pre každého obyvateľa, a demografický program, ktorý mal zvýšiť počet obyvateľov. Po roku 1985 rumunský diktátor odmietol podporovať reformy Michaila Gorbačova.

​Ceaușescuov pád odštartovali nepokoje, ktoré vypukli 16. decembra 1989 v Temešvári na protest proti plánovanému vysťahovaniu maďarského protestantského kňaza Lászlóa Tökésa. Akcia prerástla do celonárodného protestu, ktorý si nakoniec vyžiadal životy 1 104 ľudí. Proti obyvateľom zasahovali príslušníci obávanej tajnej polície Securitate i armády, ktorá se ale nakoniec pridala na stranu revolúcie.

Diktátor si dlho neuvedomoval vážnosť situácie a po tom, ako sa vrátil z návštevy Iránu, zvolal na 21. decembra na bukurešťské Palácové námestie masové zhromaždenie, ktoré malo odsúdiť „vandalstvo“ v Temešvári. Svoj prejav z balkóna ústredného výboru strany ale ani nedokončil.

Nicolae Ceaușescu Wikipedia/fototeca.iiccr.ro

​​Nasledujúci deň okolo poludnia, spolu s manželkou a niekoľkými ďalšími ľuďmi, pred rozhnevaným davom ušiel vrtuľníkom. Zakrátko ich ale chytili a postavili pred špeciálny vojenský súd.

Zastrelenie

Ten po krátkom procese odsúdil Nicolae Ceaușescua i jeho manželku Elenu za genocídu, podkopávanie štátnej moci a rozvracanie národného hospodárstva na trest smrti. Oboch krátko po vynesení rozsudku 25. decembra 1989 v meste Targovište aj zastrelili. Pochovali ho na cintoríne Ghencea v južnej časti Bukurešti. Zábery z popravy aj rýchly proces vyvolali vo svete veľkú pozornosť i rozpaky.

Ceaușescu mal osem bratov a dve sestry a až na výnimky mali všetci dobre platené miesta v štátnej administratíve. Druhou najvplyvnejšou osobou v krajine bola jeho manželka. Táto „vedecká kapacita“, za ktorú sa označovala, v skutočnosti nedokončila ani základnú školu.

Nicolae Ceaușescu s manželkou Online communism photo collection

​Hovorila si „matka národa.“ Malo to však háčik – jej národ ju nenávidel. Narodila sa do chudobnej roľníckej rodiny v rumunskom Valašsku, kde získala iba základné vzdelanie.

Z témy vzdelanie mala následne celý život mindráky, čo ju prenasledovalo takpovediac až do hrobu. Snažila sa s tým vysporiadať ako sa len dalo. Vždy ju fascinovala chémia, no namiesto poriadneho štúdia si kupovala tituly a platila vedcov, ktorí pod jej menom publikovali vedecké práce. Bála sa totiž ľudí, ktorí boli vzdelanejší ako ona. Do byrokratického aparátu riadeného štátom vyberala negramotných zamestnancov.

​Najmladší syn Nicu, považovaný za otcovho nástupcu, bol šéfom Zväzu komunistickej mládeže a zomrel krátko po prepustení z väzenia v roku 1996 na cirhózu pečene. Ďalšie dve deti, syn Valentin a dcéra Elena-Zoe, ktorá zomrela na rakovinu pľúc v roku 2006, sa v politike príliš neangažovali a venovali sa vedeckej práci.

​V roku 2010 si Ceaușescuova rodina vyžiadala exhumáciu pozostatkov rumunského diktátora a jeho ženy Eleny, aby sa potvrdilo, že sú naozaj pochovaní na bukurešťskom cintoríne Ghencea. Genetické testy pravosť pozostatkov potvrdili.

Paranoidný autokrat

A ešte jedna zaujímavosť. Pod honosným palácom plným umeleckých diel sa skrýva posledné tajomstvo brutálneho komunistického režimu v Rumunsku: jadrový bunker Ceaușescu. Paranoidný autokrat bol totiž posadnutý myšlienkami, že sa ho jeho nepriatelia pokúšajú otráviť.

Oceľové dvere, pochované desať metrov pod zemou, vedú do malej miestnosti s rozlohou len 25 metrov štvorcových chránenej hrubými stenami a vybavenej výkonným systémom filtrovania vzduchu. „Je to prechodový bunker,“ vysvetlila pre EFE sprievodkyňa Roxana Iliescu.

Sídlo rumunského autokrata Wikipedia/Idobi

​Keďže chýbala kuchyňa alebo dokonca kúpeľňa, „bola určená na to, aby sa používala na krátku dobu v prípade akejkoľvek núdzovej situácie,“ dodala. Takzvaný Palatul Primaverii v Bukurešti, prepychové sídlo postavené v roku 1964, kde Ceausescu a jeho rodina bývali počas jeho 24-ročnej vlády, bol nedávno otvorený pre verejnosť ako múzeum.

Verejný prístup do tajomstvami naplneného bunkra bol povolený až na konci roka 2016. Nikto nevie, kedy bol postavený a či bol niekedy prepojený s exteriérom cez tunel. Ak podzemná chodba existovala, zatiaľ sa o nej nenašli žiadne dôkazy.

„Pokiaľ vieme, Ceaușescuova rodina bunker nikdy nepoužila,“ povedala Iliescu. Protiatómový kryt sa zachoval v rovnakom stave, v akom bol v období komunizmu. Zdobí ho niekoľko trofejí a darčekov pre diktátora, ktoré obklopujú veľký stôl s ôsmimi vyrezávanými drevenými stoličkami.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. júl 2022 02:21