V decembri uplynulo 50 rokov od zrútenia lietadla Lockheed Electra peruánskej spoločnosti, ktoré spadla do pralesa. Na palube bolo 92 ľudí, nešťastie prežila iba 17-ročná Nemka Juliane Köpckeová, ktorá utrpela otras mozgu a početné zlomeniny.
Jej rodičia boli biológovia pôvodom z Nemecka, ale po druhej svetovej vojne sa usadili v Peru, kde založili výskumnú stanicu. Na Vianoce roku 1971 letela sedemnásťročná Juliane s matkou z Limy do mesta Pucallpa za otcom.
Keď sa v osudný deň dostalo lietadlo do silných turbulencií, Juliane bola spočiatku pokojná. Lietanie milovala. Jej mama však mala obavy. „Asi po 10 minútach som videla veľmi jasné svetlo na vonkajšom motore vľavo. Mama veľmi pokojne povedala: „To je koniec, je po všetkom.“ To boli posledné slová, ktoré som od nej počula,“ povedala v jednom z rozhovorov pre BBC.
Pomohli jej stromy a znalosti z džungli
Lietadlo zasiahol blesk, takže najprv vzlplanulo a následne sa v dôsledku turbulencii rozpadlo vo vzduchu a jeho časti sa začali rútiť do útrob dažďového pralesa. Podľa Juliane nastala tma, motory neuveriteľne hučali a ľudia kričali. „Zrazu hluk prestal a ja som bola mimo lietadla. Bola som vo voľnom páde, pripútaná k sedadlu a visela som dolu hlavou. Jediný zvuk, ktorý som počula, bol šepot vetra. Pád sedadla, na ktorom sedela, našťastie zabrzdili koruny stromov. Utrpela otras mozgu a početné zlomeniny.“
V ten deň stratila vedomie. Na druhý deň sa zobudila. „Prvá myšlienka, ktorú som mala, bola: „Prežila som leteckú haváriu.“
Mladá žena pred haváriou strávila rok a pol s rodičmi na ich výskumnej stanici. „Naučila som sa veľa o živote v dažďovom pralese. Nie je to zelené peklo, za akého pokladá svet,“ povedala.
When LANSA flight 508 was struck by lightning, it killed 91 of the people on board. The sole survivor was 17-year-old Juliane Koepcke. While strapped to her seat she fell two miles into the Amazon rainforest and then walked through the jungle for 10 days before being rescued. pic.twitter.com/7TnOsSgYQk
— Alex (@neogeo) October 20, 2018
Po prúde rieky
Avšak hustý porast bránil lietadlám, aby objavili vrak, ale aj ju. Mala však šťastie, na mieste havárie našla tašku so sladkosťami. Priznáva, že keď zjedla poslednú mala veľký strach, že bude hladovať. Napriek zraneniam si dokázala prejsť do najbližšej civilizácie po pomoc. Vybrala sa po prúde rieky, keďže vedela, že to bude bezpečnejšie. Rieka ju doviedla až k táboru drevorubačov.
Jej cesta však nebola jednoduchá. „Keď som zabočila za roh potoka, našla som sedadlá s tromi pasažiermi zarazenými hlavou do zeme. Bola som paralyzovaná panikou. Bolo to prvýkrát, čo som videla mŕtve telo,“ spomína. Myslela si, že jej matka môže byť jednou z pasažierov. „Keď som sa palicou dotkla mŕtvoly, videla som, že tá žena má nalakované nechty na nohách – mama si nikdy nechty nelakovala.“
Okrem zranení jej cestu skomplikoval fakt, že trpí krátkozrakosťou a pri páde si rozbila okuliare. Do starostlivosti lekárov sa tak dostala až desať dní po páde lietadla.
Keď dorazila do tábora, nikto tam nebol. Bola veľmi vyčerpaná. Rozhodla sa stráviť noc v chatrči, pri ktorej uvidela benzín. „Mala som ranu na pravej hornej časti ruky. Bola napadnutá červami dlhými asi jeden centimeter. Spomenula som si, že náš pes mal rovnakú infekciu a môj otec do nej dal petrolej, tak som odsala benzín a dal ho do rany,“ opisuje a dodáva, že si vytiahla si 30 červov.
Na druhý deň počula hlasy mužov, ktorí jej ošetrili rany, dali jej najesť odviezli ju do civilizácie. Po zotavení zo zranení Koepcke pomáhal pátracím skupinám pri lokalizácii miesta havárie a pri získavaní tiel obetí. Telo jej matky našli 12. januára. Juliane zistila, že jej matka rovnako prežila pád, no zranenia jej nedovoľovali hýbať sa a niekoľko dní nato umrela.
Zlyhal ľudský faktor
Vyšetrovatelia došli k záveru, že príčinami nešťastia boli zlé počasie a nezodpovednosť posádky, ktorá sa rozhodla pokračovať v lete aj za podmienok, ktorým dopravný prostriedok nebol prispôsobený.
Neskôr Juliane študovala biológiu na univerzite v Kiele a Mníchove. Stala sa poprednou odborníčkou na tropické netopiere a pracuje v Štátnej zoologickej zbierke v Mníchove. Na lietanie nezanevrela.
