Pre rok 2021 boli však porotcovia skúpi, vymenovali iba tri ocenené, z toho dva prípady staršieho letopočtu. Preto sme nazreli aj do nominácií.
Mŕtvi vodiči sa nehádajú
Mohla to byť celkom obyčajná dopravná nehoda, nikomu sa pri nej nakoniec nič nestalo. Zranenie však evidentne utrpel zmysel oboch vodičov pre spravodlivosť a pre svoju verziu, kto za haváriu môže. Preto obaja páni onoho septembrového dňa roku 2021 vystúpili na rušnej kalifornskej ceste Interstate 80 a začali sa handrkovať.
A potom sa už nebili. Ležali na vozovke, ani nemukli. Zatiaľ čo sa totiž snažil ich pohodeným automobilom na ceste vyhnúť nešťastný vodič mini cooperu napálil to rovno do nich. „Nebolo to voči nemu fér,“ konštatuje porota a upresňuje, že na vine nebol alkohol ani iné návykové látky, len nedostatok zdravého rozumu na strane oboch pánov. Preto im vysiela Darwinovu cenu.
Superman nad Perzským zálivom
Udelením tejto ceny sa výbor Darwinových cien vrátil o niekoľko rokov dozadu a pustil sa bezpochyby na delikátny terén. Poddôstojník, ktorého smrť výbor ocenil a ktorého predsa len z pietnej ohľaduplnosti ukrýva pod pseudonymom Brandon Dilbert, bol totiž armádou uvedený do pantheónu vojakov, ktorí položili život pri výkone svojej vlasteneckej povinnosti v Iraku.
Lenže jeho príspevok americkému vojnovému úsiliu bol v skutočnosti značne svojrázny. Onen padlý hrdina – a výbor Darwinových cien zdôrazňuje, že slovo padlý je v jeho prípade veľmi príhodné – totiž skonal v roku 2005 pri výkone výzvy, ktorej sa vraj v americkej armáde hovorí s odkazom na komiksového a filmového hrdinu supermanning.
A je to neoficiálna výzva, dokonca taká, ktorá sa protiví armádnym regulám. Je to totiž vlastne kaskadérsky, hazardérsky kúsok na nafúknutie ega a získanie obdivu kolegov. S armádnymi povinnosťami nemá čo robiť.
Je inšpirovaný Supermanovou leteckou pozíciou a využívajú sa k nemu veľké letecké stroje so zadným otvorom pre cargo náklad. Samotná operácia je celkom jednoduchá, dobrodruh si vytvorí amatérsky postroj, napríklad z bezpečnostného pásu alebo popruhu na prichytenie nákladu, na ňom sa vysunie otvorom von, chvíľku si zaplachtí v supermanskej póze, kolegovia zaobstarajú mobilom fotku a hazardéra zase vtiahnu dovnútra, zaznamená.
Lenže celá akcia je nielen jednoduchá, ale tiež nebezpečná a hlúpa. Vojak Dilbert sa pre ňu rozhodol v obrovskej helikoptére MH-53, ktorá lieta rýchlosťou cez 220 kilometrov za hodinu, zvládne preniesť cez päťdesiatku členov posádky alebo viac ako šestnásť ton nákladu. Pre jeho stupídny nápad to bol príhodný stroj, lieta totiž často s otvoreným nákladným otvorom, zatiaľ čo proviant bráni posádke v kajute vo výhľade k otvoru.
Srdnatý Dilbert sa teda z lietadla vypustil, supermanovsky zapózoval, kolegovia ho stihli odfotiť a potom... sa provizórny popruh, ktorý mal vojak pod pazuchami, začal preťahovať nešťastníkovi cez ramená, hlavu, až ho zvieral iba v rukách. Lenže stisk povolil. A superman sa zrútil dole do Perzského zálivu.
Jeho telo našli po štyroch hodinách. Kontraadmirál Denby H. Starling II. začal okamžite s vyšetrovaním. Keď zistil, ako k tragédii došlo, zaujímalo ho, ako dlho sa supermanský kúsok v letectve praktizuje. Zistil, že najmenej desať rokov.
Životné dielo prinieslo aj smrť
Ešte zo staršej doby je príbeh svojrázneho staviteľa Harveya Fitea. Je plný nekonečnej trpezlivosti, odriekania, húževnatosti a tisícok kusov kameňa. A má tragický a groteskný koniec.
Pán Fite bol sochárom, maliarom, venoval sa land artu. Keď sa v Hondurase zoznámil so starodávnou mayskou technikou suchého murovania z kameňa, nadchol sa pre ňu. Výsledkom je pôsobivý príklad environmentálneho sochárstva nazvaný Opus 40. Rozsiahly kamenný komplex budoval tridsaťsedem rokov, rozkladá sa na 2,6 hektára v meste Saugerties v štáte New York.
Dokončenia svojho diela sa však Fite nedočkal, smrť si ho našla ako sedemdesiatdvaročného v roku 1976 tesne pred zavŕšením prác. A aká to bola smrť! Hnal sa v Saugerties po pozemku na kosačke na trávu...a spadol do vlastného lomu.
„Milujeme zapáleného držiteľa Darwinovej ceny, tak zapáleného v živote aj v smrti,“ uvádza porota. A vysvetľuje, ako sa starý, dávno zabudnutý prípad dostal do jej hľadáčika. Môže za to spor o správu Fiteovej pozostalosti, ktorým sa sochárov život aj jeho smrť pripomenula napríklad v denníku The New York Times.
Cvičil na štartovacej dráhe. Prepolilo ho lietadielko
Aj v ročníku 2021 siahneme tiež do príbehov, ktoré na férovú Darwinovu cenu nedosiahli, z istých dôvodov skončili ako čakatelia, aj tak však stoja za to. Napríklad skon päťdesiatročného muža, ktorého thajské médiá uvádzajú iba krstným menom Sitthidet.
Posledné momenty jeho života pritom vôbec neboli pekné. Priplietol sa do pristávania menšieho lietadla. Priplietol, pretože zatiaľ čo lietadlo bolo na celkom správnom mieste, pán Sitthidet nie, zrážka ho totiž zastihla na pristávacej dráhe letiska v provincii Lamphun. V práve bolo celkom zjavne lietadlo.
A ako sa to mohlo stať? Čo tam pán Sitthidet robil? Prvé stopy odhalili, že počúval niečo z mobilného telefónu, na hlave mal slúchadlá. Následne sa zistilo viac, muža rozľahlosť a zdanlivá opustenosť pristávajúcej plochy oslovila ... a vydal sa na dráhu zacvičiť si. Lietadlo ho rozťalo, v oblasti pása.
„Má to žiaducu stupiditu,“ konštatoval jeden z moderátorov Darwinových cien, postupu do vyššej kategórie ocenených bránilo len to, že užívateľ, ktorý pána Sitthideta nominoval, si nedal veľa práce s literárnym prerozprávaním story.
Zabil ho kohút
Nie je to šport, je to týranie. A nie je to legálne, je to zakázané, aj v Indii. Lenže napriek tomu sa tam miestne komunity a stávkari organizovania kohútích zápasov dopúšťajú. Je to krvavá udalosť, kohúty majú k nohám priviazané ostré čepele.
Vlastnú medicínu pritom jeden z kohútov doprial vo februári roku 2021 v dedinke Lothunur svojmu majiteľovi. Namiesto toho, aby sa riadil inštrukciami a chystal sa na svoj zápas, rozhodol sa utiecť.A keď sa ho tyranský vlastník snažil chytiť, porezal ho sedemcentimetrovým ostrím tak, že muž zomrel, píše agentúra BBC.
Dvakrát meraj, raz skoč
Veľký skalný oblúk v Utahu nesie názov Corona, a je vyhľadávanou destináciou vyznávačov adrenalínu. Vyliezť naň, spustiť sa z neho švihom na lane a hojdať sa pod ním ako na gigantickej hojdačke je pôsobivé, jedno z videí onoho kúsku má dnes takmer tridsať miliónov vzhliadnutí.
Dvadsaťdvaročný Kyle Lee Stocking sa v marci roku 2013, aj tento prípad je staršieho dátumu, rozhodol prispieť do kroniky trúfalých kúskov. Pochybil v tom najzásadnejšom.
Zle si vymeral dĺžku lana. Keď sa z oblúka vrhol dole, lano nezafungovalo ako hojdačka. Bolo príliš dlhé, a nešťastníka pred pádom na skalnatú plochu pod oblúkom šklbnutím nezastavilo.
Po rovnakých koľajniciach…
Niektoré príbehy spracovávané porotou Darwinových cien bývajú kruté, rozhodcovia a moderátori však nesmú vypadnúť z rytmu. Udržať sa museli aj pri veľmi tklivej tragédii, počas ktorej zomreli behom jedného týždňa traja kalifornskí bratia.
Prvý z nich by na Darwinovu cenu nemal šancu dosiahnuť, bol obeťou dopravnej nehody, zmietol ho v aute vlak. Keď sa o týždeň neskôr vydali na nešťastné miesto uctiť jeho pamiatku so sviečkami jeho dvaja súrodenci, to už sa do hľadáčika prispievateľov a následne moderátorov Darwinových cien dostalo. Presne na tom istom mieste totiž vlak prešiel aj ich, píše CNN.
„Zvyčajne bývam prvý, kto odmieta vlakové nešťastie, pretože to je celkom všedný jav. Toto je však dosť jedinečné na to, aby sme ho akceptovali. Ako je možné, že sa tí dvaja bratia z tragickej smrti svojho súrodenca nijako nepoučili?“ pýta sa jeden z moderátorov.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.