Éra Angely Merkelovej, ktorá trvala od roku 2005, je na konci. Líderku kresťanských demokratov na kancelárskom kresle vystrieda sociálny demokrat Olaf Scholz, ktorý bol doposiaľ vicekancelár a minister financií. Nový nemecký líder bol kedysi nelichotivo prezývaný „Scholzomat“ (Scholzomaton) – svoj starý robotický, technokratický imidž sa mu však podarilo zahodiť za hlavu a zabezpečiť si dohodu o vládnutí so Zelenými a so Slobodnými demokratmi naklonenými biznisu.
Stal sa tak štvrtým kancelárom z radov Sociálnych demokratov. Pridal sa k veľkým menám nemeckej politiky ako Willy Brandt, Helmut Schmidt a Gerhard Schröder.
Kontinuita
Scholz sa v priebehu tohto leta vypracoval z outsidera až do role favorita parlamentných volieb. „Má vo zvyku rozprávať vtipy, ktoré neprídu veľmi vtipné nikomu okrem neho samotného, a smeje sa im nekonečne dlho," rozpráva o šesťdesiattriročnom politikovi novinárka Christiane Hoffmannová, ktorá jeho cestu na kacelársku pozíciu popisovala na stránkach Spiegelu. Bývalého ministra financií a experta na rozpočet považuje za extrémne triezvo uvažujúceho človeka.
63-ročný politik prisľúbil voličom kontinuitu konzervatívnej vlády Merkelovej, hoci bol kandidátom konkurenčnej Sociálnodemokratickej strany (SPD). Jeho pragmatické zvládnutie covid krízy mu získalo veľa chvály a vysoké hodnotenia, píše BBC. „Bol zvolený, pretože je veľmi podobný Angele Merkelovej,“ povedal pre Euronews Lars Haider, šéfredaktor Hamburger Abendblatt a Scholzov životopisec.
Ako študent nenávidel šport
Nový kancelár je ženatý s kolegyňou z SPD Brittou Ernstovou. Detstvo prežil so svojimi dvoma mladšími bratmi Jensom a Ingom v Hamburgu. V tomto prístavnom meste ukončil v roku 1977 gymnázium, v štúdiu práva pokračoval na tamojšej univerzite.
Nový nemecký kancelár o sebe hovorí, že sa „vždy politicky angažoval“ a s nadsádzkou dodáva, že už na gymnáziu bol hovorcom triedy. Politicky ho ovplyvnili predovšetkým dve sociálnodemokratické veličiny - nositeľ Nobelovej ceny za mier a spolkový kancelár Willy Brandt, ako aj rodák z Hamburgu Helmut Schmidt, ktorý bol kancelárom v rokoch 1974 - 1982. Bol to práve Helmut Schmidt, ktorý priviedol vtedy 17-ročného gymnazistu Scholza do radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Počas štúdií Scholz podľa vlastných slov „šport nenávidel“, ale v súčasnosti sa vo voľnom čase venuje rekreačnému športu, veslovaniu a turistike „tak často, ako je to možné“.
Je rozhodný a má jasné ciele
V rokoch 2011 až 2018 bol starostom Hamburgu, počas toho sa jeho politika stala menej radikálnou. Prvýkrát bol zvolený do federálneho parlamentu (Bundestag) v roku 1998.
Haider, ktorému kniha o Scholzovi vyjde v nemčine už tento týždeň povedal, že to, že Scholz je ako Merkelová, neznamená, že Nemecko smeruje rovnakým smerom. Merkelová bola podľa neho reaktívna politička, ktorá reagovala na politickú a verejnú náladu. Scholz je oveľa rozhodnejší. „Má jasné ciele a robí veci tak, aby ich dosiahol [...]. Ak to nebude fungovať, povie: „Dobre, nabudúce to urobím lepšie,“ povedal Haider.
Podľa Haidera je Scholzovou najväčšou slabosťou to, že nie je skvelý rečník. Zároveň dodáva, že Shcholz sa tiež domnieva, že politici by nemali vyjadrovať svoje emócie. „Je to škoda, pretože je to, samozrejme, úplne normálny človek, ktorý má city, no vždy ich potláča,“ povedal Haider.
Pre Nemcov miesta v perspektívnych odvetviach
„Rešpekt, dobré mzdy a ocenenie za odvedenú prácu,“ opisoval Scholz ešte v kampani svoj recept na riešenie problémov demokracie, akou je aj Nemecko. „Aby sa neujali lacné heslá populistov“ zdôrazňoval. Jeho predvolebné sľuby sa prepísali aj do koaličnej zmluvy troch politických strán novej vlády, ktorú okrem SPD budú tvoriť aj Zelení a liberáli z FDP
Kabinet chce pod Scholzovým vedením zvyšovať minimálnu mzdu, postaviť stovky tisíc nových bytov, pre Nemcov zaistiť nové pracovné miesta v technologicky pokročilých a perspektívnych odvetviach. Do krajiny potom chce nalákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia, čo je stratégia, ako udržať nad vodou robustný dôchodkový systém spolkovej republiky. Ten sa dostáva kvôli starnúcej populácii pod tlak.
