Ugandské školy sú kvôli pandémii covidu-19 zatvorené úplne alebo čiastočne 78 týždňov, čo je podľa OSN najdlhšie narušenie výučby na svete, napísala agentúra AP. Mathiasovu školu a močiar, v ktorom mnoho školákov hľadá zlato, delí iba cesta. Niektorými triedami prerastá burina, rámy okien niekto ukradol ako palivové drevo. Iná škola v blízkosti ponúkla svoje priestory nájomníkom.
Väčšina ugandských štátnych škôl nie je schopná zorganizovať onlinovú výučbu. Niektorí žiaci, ponechaní sebe napospas, vstúpili medzitým do manželstva, niektoré dievčatá nechtiac otehotneli, iní, ako napríklad sedemnásťročný Okwako, si našli prácu. Pandémia „vyrobila" vydedencov a stratená generácia bývalých žiakov teraz „hľadá spôsob, ako žiť”, povedal Moses Mangeni z úradu miestnej vlády v Busii, kde žije aj Okwako.
Pandémia zasiahla do života detí na celom svete a podľa organizácie Save the Children vyvolala „najrozsiahlejšiu krízu výučby našej doby”. V októbri táto organizácia oznámila, že zrútenie školstva hrozí v 48 krajinách vrátane Ugandy. Najhoršia situácia je v subsaharskej Afrike a je známa tým, že tam deti často vzdelanie nedokončia a že tam nie je dostatok kvalifikovaných učiteľov.
Najhoršia kríza školstva
So zabezpečením výučby sa trápi mnoho krajín. V Mexiku, v ktorého niektorých oblastiach je zlý prístup k internetu, zaviedli televíznu výučbu. Aj tam ale milióny detí nie sú v školách a pribúda medzi nimi kriminalita, skoré tehotenstvá a domáce násilie. Obmedzená je dostupnosť výučby aj v Iraku.
Bohatšie štáty si poradili rýchlejšie. Kuvajtské školy neboli vybavené na zabezpečenie onlinového vyučovania a výučba bola vlani na sedem mesiacov prerušená. Bohatý štát ale investoval do internetovej výučby 212 miliónov dolárov a všetky školy potom boli schopné poskytnúť online vyučovanie.
Uganda školy zavrela vlani v marci, krátko po prvom potvrdenom prípade nákazy v Afrike. Časť tried sa otvorila tento rok vo februári, ale v júni, keď krajina zápasila s novou vlnou, bola vyhlásená celková uzávera. Teraz je Uganda jedinou africkou krajinou, kde zostávajú školy zatvorené. Prezident Yoweri Museveni povedal, že sa znova otvoria v januári. Denne tam teraz pribúda 70 nových infekcií a zaregistrujú dve úmrtia. Zo 44 miliónov občanov má ukončenú vakcináciu 700-tisíc ľudí.
Bieda a utrpenie
Prvá dáma Janet Museveniová, ktorá je ministerkou školstva, odmieta kritiku, podľa ktorej vláda pre deti nič nerobí. „Prečo nie sú naše deti doma v bezpečí? Čo sa stalo s rodinami?” pýtala sa v októbrovom prejave. Uganďania tvrdia, že vláda nedokázala nájsť alternatívy na zabezpečenie výučby. Sľubované lekcie vysielané rozhlasom sa nikdy nekonali, na vidieku deti nemajú vôbec učebné pomôcky.
V Busii bolo bežné už pred pandémiou vidieť v uliciach deti predávať tovar, teraz je to však oveľa horšie. Okwako chodí hľadať zlato v školskej uniforme, pretože iné oblečenie nemá. Prácu si vraj našiel, pretože sa nudil, ale ľutuje, že po únavnom dni nemá energiu učiť sa sám. „Nemám čas čítať, keď otvorím knižku, zaspím a spím až do druhého dňa,” povedal.
Deti hľadajú pod pražiacim slnkom zlato vedľa dospelých, medzi ktorými sú aj ich učitelia. Práca je spojená s rizikom, niekedy sa tam ľudia bijú a pár detí si pri hľadaní zlomilo končatiny. Za dennú prácu si možno zarobiť zhruba dva doláre, čo stačí na nákup obnosených topánok. Okwako je hrdý, že bol za zárobok schopný kúpiť dve prasce. Iné deti pomáhajú rodine, väčšinou nakupujú soľ alebo mydlo.
„Chodíme sem zarobiť peniaze,” povedala 16-ročná Annet Aitaová, ktorá vymýva piesočnatú zem, v ktorej sa zachytil zlatý prach. Využíva sa pri tom vysoko toxická ortuť. Práca ale tiež poskytuje určitú ochranu, ktorú tí, ktorí zostali doma, nemajú. Aitaová hovorí, že má šťastie, pretože niektoré jej známe, čo sú doma, sú teraz tehotné.
Na školu úplne zabudli
Učiteľ Francis Adungosi v bani pracuje nepretržite a myslí, že ak sa bude chcieť vrátiť do školy, bude musieť prejsť školením. „Zvládnuť tie deti bude náročné, niektoré dievčatá sú tehotné, ďalšie sa vydali,” hovorí.
Mnohí sa už ale do školy nevrátia. „Nepamätáme si, čo sme kedysi čítali, tak načo sa vracať?” hovorili bývalí žiaci, keď sa robil výskum vplyvu pandémie na deti v Busii. Učiteľka Emmy Odillová zo školy, kam chodil Okwako, očakáva, že z pôvodných 400 detí sa vráti zlomok.
Riaditeľ súkromnej školy, ktorá je vedľa tej prenajímanej, Bosco Masaba, je tiež skeptický. Časť dievčat si podľa neho našla prácu v domácnosti v susednej Keni. „Niektorí stratili všetku nádej,” tvrdí Masaba.
