Solonceni je obyčajná dedina na severovýchode Moldavska. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá. V obci, ktorá má bez mála 1800 obyvateľov (2007), sem-tam stretneš miestneho ako kráča ulicou, alebo ťa obehne traktor či konský povoz.
Vládne tu idylický pokoj. Keď sa však presunieš do južnej časti obce, niečo tu nesedí. Stojí tu rad vysokých stĺpov v pároch, ktoré formujú akýsi kruh a potom pokračujú ďalej popri ceste. Takýto pohľad sa ti už zrejme naskytol.
Možno už dobre tušíš, že ide o trolejové vedenie. Kde sa vzalo v tak malej dedine?
Vzdialené hospodárstvo
Na začiatku 90. rokov žilo v Solonceni asi 3 000 obyvateľov. Pôsobilo tu prosperujúce kolektívne hospodárstvo (Sovchoz - sovetskoje chozjajstvo, sovietske hospodárstvo) „Solonceni“ špecializujúce sa na chov dobytka a spracovanie obilnín. Nachádzalo sa však až tri kilometre od posledného domu v južnej časti obce.
„Jendoprúdovka“
Aby sa táto situácia zlepšila, vtedajší predseda hospodárstva rozhodol postaviť trolejbusovú trať, ktorá mala prepojiť poľnohospodársky podnik s dedinou. Za týmto účelom bola najskôr spevnená obecná cesta, vybudovaný trolejový systém a rozvodňa. Inštaláciu systémov vykonali pracovníci trolejbusovej prevádzky moldavského hlavného mesta Kišiňov, ktorí absolvovali aj ročné školenie dvoch vodičov trolejbusov. Zvláštnosťou dráhy v Solonceni bolo to, že bola jednoprúdová a slúžila pre obe smery jazdy.
Čo s peniazmi?
Nebol to však jediný dôvod, prečo sa v Soloceni rozhodli vybudovať nezvyčajnú trať. Hoci to bolo na sklonku rozpadu Sovietskeho zväzu, dedina disponovala balíčkom peňazí, ktorý musela za rok minúť. Ak by tak neurobila, prišla by oň a ďalší rok by sa jej rozpočet znížil. Tvrdí Youtube kanál Railways of the World.
Predseda sovchozu nakoniec presvedčil komunistických lídrov, že výstavba trate v miniatúrnej obci sa oplatí, pretože takáto doprava je oproti autobusu oveľa lacnejšia. Projekt bol schválený v roku 1989. Začali s výstavbou.
Keď bola trasa hotová, mala približne 2,9 kilometra. Verejná doprava slúžila hlavne na prepravu dedinčanov z južnej časti mesta cez centrum až do priemyselnej oblasti obce.
Dedina zakúpila trolejbus značky ZiU-682V, ktorý odovzdali do rúk zamestnancovi hospodárstva, ktorý bol preškolený na vodiča jediného vidieckeho trolejbusu v postsovietskom priestore.
Slúžila veľmi krátko
Život trolejbusovej trate bol krátky. Trolejbusy tu premávali od 1. mája 1992 do 3. januára 1994. S pádom komunizmu predseda hospodárstva a iniciátor trate odmietol predať hospodárstvo a bol zbavený funkcie. Jeho koniec znamenal aj koniec pre trolejbusy. Trolejbus bol prevezený do hlavného mesta, kde slúžil do roku 2006.
Dnes obyvatelia Solonceni spomínajú na trolejbus s veľkou hrdosťou, len na jednej veci sa už nevedia zhodnúť- akú mal farbu? Niektorí hovoria, že červenú, iní zas, že žltú. Nevadí, hlavné je, že sa im k tomuto na dedinu netypickému dopravnému prostriedku viažu pozitívne spomienky.
