Starovekých Grékov nahota nepohoršovala, spájala sa im s dokonalosťou bohov. Niet divu, že frázy ako „grécky boh“ alebo „helénska kráska“ používame na oslavu ľudí aj dnes. V skutočnosti slovo „gymnastika“ vďačí za svoju etymológiu gréckemu slovu „gymnos“, ktoré ... áno, uhádol si, znamená „nahý“.
Hoci vznik olympijských hier je popretkávaný mýtmi a legendami, vo všeobecnosti sa verí, že sa konali ako pocta pre Dia, boha hromu a vládcu Olympu. Prvé známe Olympijské hry (776 p.n.l) mali iba jednu disciplínu – beh na jeden stadion (vzdialenosť stadia sa pohybovala zhruba od 175 do 200 metrov.)
Oslava nahoty a príslušnosť
Dnes si len veľmi ťažko vieme predstaviť na olympiáde súťažiť nahých atlétov, kedysi to však bola realita. Staroveká grécka legenda hovorí, že v roku 720 p.n.l. olympijský športovec menom Orsippos z Megary súťažil v behu na jeden stadion, keď mu z bedier skĺzla bedrová zástera a zakopol o ňu. Orsippus sa nezastavil, aby skryl svoju hanbu. Vďaka tomu vyhral preteky. Po jeho vzore si všetci strhli bedrovú zásteru.
Iní zas tvrdia, že Gréci súťažili nahí kvôli svojej pýche a tiež tvrdili, že len barbari sa hanbia za svoju nahotu. „Orsippos bol hrdina a víťaz a za to bola oslavovaná jeho nahota. Nahotu Grékov využívali ako spôsob, ako vyjadriť ich gréckosť a kultivovanosť,“ vysvetľuje pre BBC Sarah Bondová, docentka histórie na univerzite v Iowe. Športovci si svoje nahé telá natierali olivovým olejom, aby zvýraznili rysy.
Bicepsy a vytvarované brušné svaly boli zdrojom pre umeleckú predstavivosť a inšpirovali tvorivosť. Telo gréckeho športovca bolo považované za „ideálne“ a bolo hotovou múzou pre sochárov, maliarov a dokonca aj pre spisovateľov.
Nahí tréneri
Zaujímavosťou je, že nie len samotní súťažiaci, ale aj tréneri museli byť nahí. Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu. Tie na olympiáde nemohli súťažiť. Vydaté ženy nesmeli sedieť ani v hľadisku, ako trest ich čakalo zhodenie z útesu Typaion. Kallipateiru, matku a trénerku gréckeho boxera Peisorrodosa, prísny trest neodradil, bola odhodlaná vidieť svojho syna súťažiť. Prestrojila sa preto za muža. Peisorrodos preteky vyhral. Kallipateira od šťastia utekala rovno za svojim synom. Zošuchol sa jej odev a bola odhalená. Vzhľadom na víťazstvo jej zverenca ju nečakal neľútostivý trest v podobe smrti. O jej príbehu písal geograf Pausanias, ktorý zmienil, že práve kvôli tomuto prípadu vošiel do platnosti nový úzus, že nielen športovci, ale aj ich tréneri musia byť počas bojov nahí.
Funkčnosť oblečenia
Rimania, ani neskôr kresťania, nepodporovali olympiády, a tak sa na dlhé storočia prestalo systematicky športovať. V čase, keď sa v roku 1896 oživili moderné olympijské hry, sa svet a vnímanie nahoty zmenili. Organizátori ani len neuvažovali o obnovení gréckej tradície nahého súťaženia. Navyše, v moderných atletických súťažiach hrá oblečenie dôležitú úlohu aj pri výkone. Napríklad - plavecké kombinézy môžu pomôcť plavcom ľahšie prekĺznuť cez vodu a priliehavé oblečenie môže znížiť odpor vetra.
„Nahota mala v minulosti na olympiáde iný význam, dnes by sa to veľmi inheretne sexualizovalo,“ hovorí Bondová, ktorý dodáva, že v antickom Grécku bola olympiáda primárne pre elitného mužského diváka. „Väčšina účastníkov a divákov mala rovnaký kultúrny a náboženský základ. Dnes sa však olympiáda vysiela na celom svete. Zatiaľ čo konzervatívne krajiny by pravdepodobne vysielacím staniciam zakázali vysielať olympijské hry, na liberálnejších miestach by „mediálne spoločnosti zostali nadšené,“ tvrdí Ruth Barcanová, čestná docentka rodových štúdií na univerzite v Sydney a autorka knihy Nahota: kultúrna anatómia.
Reakcie medzi divákmi by, naopak, boli veľmi zmiešané. „Pre niekoho je to niečo je umelecké, ušľachtilé a slávnostné. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je to nechutné,“ uzatvára.