Vedci z kanadskej Univerzity vo Waterloo napísali štúdiu, v ktorej sa pozreli na to, či by dejiská, kde sa doteraz uskutočnili zimné olympijské hry, mohli usporiadať olympiádu aj v nasledujúci rokoch. Všímali si klimatické podmienky daných miest a porovnali ich s predpokladanou miestnou klímou v rokoch 2050 a 2100. Zároveň vytvorili scenáre odvýjajúce sa od vysokých aj nízkých emisií v budúcnosti. Píše The Guardian.
Klimatické ukazovatele
Výskumníci v prieskume oslovili elitných 339 športovcov a trénerov, aby navrhli štyri klimatické ukazovatele, ktoré predpovedajú spravodlivé a bezpečné podmienky pre športové súťaže na snehu: neprijateľne vysoké alebo nízke teploty, dážď, mokrý sneh a slabé snehové pokrytie.
Zistili, že frekvencia nespravodlivých a nebezpečných podmienok sa za posledných 50 rokov zvýšila na miestach, kde sa predtým bez väčších problémov konali zimné olympijské hry, a že tento trend bude pravdepodobne pokračovať.
Iba jedno z 21 predchádzajúcich dejísk zimných olympijských hier by bolo schopné po roku 2100 spoľahlivo hostiť hry, ak by sa globálne emisie skleníkových plynov uberali súčasným trendom.
„Žiadny šport nemôže uniknúť vplyvom meniacej sa klímy. Dosiahnutie cieľov parížskej dohody je nevyhnutné na záchranu snehových športov, ako ich poznáme, a na zabezpečenie toho, aby na celom svete boli miesta, kde sa budú konať zimné olympijské hry,“ povedal Daniel Scott, profesor geografie a environmentálneho manažmentu na University of Waterloo v Kanade.
V Európe do polovice storočia iba Albertville
V Alpách, ktoré boli domovom mnohých zimných olympijských hier vrátane prvej v roku 1924, by aj napriek dramatickému zníženiu emisií skleníkových plynov zostalo do polovice storočia spoľahlivým hostiteľom hier iba Albertville vo výške 2100 metrov nad morom. Zistila štúdia University of Waterloo.
Priaznivci Svetového pohára v alpskom lyžovaní si určite spomenú na preteky v chorvátskom Záhrebe túto sezónu. Nedostatok snehu a vysoké teploty prinútili organizátorov zrušiť preteky v slalome mužov už po 19 pretekároch, no až vtedy, keď francúzsky bronzový olympijský medailista Victor Muffat-Jeandet havaroval a zranil si členok.
Podobne zlé podmienky na ženskom slalome mali poskytnúť významnú výhodu tým lyžiarkam, ktoré štartovali ako prvé, pretože stav trate sa zhoršoval každou pretekárkou. Slalom vyhrala prvá štartujúca Petra Vlhová a preteky dokončilo len 22 zo 60 pretekárok.
„Klimatické zmeny menia geografiu zimných olympijských hier a, žiaľ, ,,vymažú“ niektoré hostiteľské mestá, ktoré sú známe zimným športom,“ uviedol vo vyhlásení Robert Steiger z Univerzity v Innsbrucku v Rakúsku. „O väčšine hostiteľských lokalít v Európe sa predpokladá, že budú okrajové alebo nespoľahlivé už v 50. rokoch 20. storočia, dokonca aj v scenári s nízkymi emisiami.“
Na konci storočia iba Sapporo
V jednom z možných scenárov s vysokými emisiami, s ktorým vedci prišli sa uvádza, že by sme do roku 2100 mohli za bezpečných a férových podmienok organizovať zimnú olympiádu iba v jednom dejisku niekdajších olympijských hier – v japonskom Sappore.
Teploty na hrách neustále rastú – z priemeru 0,4 stupňov Celzia v 20. – 50. rokoch 20. storočia na 3,1 stupňov celzia v 60. – 90. rokoch a 6,3 stupňov Celzia v 21. storočí. Tieto zmeny majú vplyv na to, ako sa organizátori pripravujú na hry. V roku 2010 sa Vancouver uchýlil k preprave snehu helikoptérou. Počas hier a v roku 2014 v Soči, najteplejšom meste, v ktorom sa konali zimné olympijské hry, organizátori uskladnili tony snehu z predchádzajúcej zimy na použitie v prípade núdze. Bol to prezieravý ťah – počas olympiády bolo také teplo, že bežkyne na lyžiach súťažili v krátkych rukávoch a ochladzovali sa snehom. Bola to skôr jarná ako zimná olympiáda – teplota dosiahla aj 17 stupňov Celzia.
Hry na umelom snehu a obavy športovcov
Terajšie olympijské hry konajúce v Pekingu sa zapisujú do histórie ako prvé zimné olympijské hry, ktoré sa kedy konali s takmer 100-percentným umelým snehom. Na sever od Pekingu v strediskách Jen-čching a Čang-ťia-kchou je veľmi suché podnebie, avšak mrazivé. Hry v Pekingu čelia rastúcim obavám z ich vplyvu na životné prostredie. Vzhľadom na to, že lyžiarske svahy sa nachádzajú v oblasti, kde medzi januárom a marcom minulého roka napadli len dva centimetre snehu, organizátori sa takmer výlučne spoliehajú na umelé zasnežovanie s odhadom 49 miliónov galónov vody. Pre porovnanie, v Jasnej je priemer zrážok za zimu okolo 300 milimetrov.
Počas hier mnohí športovci vyjadrili obavy nad budúcnosťou zimných olympijských hier. Americký bežec na lyžiach Gus Schumacher povedal, že celosvetový nárast teplôt ohrozuje zimné športy. „Som presvedčený, že klimatická zmena bude mať v najbližších rokoch na náš šport najväčší vplyv,“ povedal pre Reuters tento 21-ročný rodák z Aljašky. Takáto zmena podľa jeho slov „lyžovanie znemožní".
Olympijské športoviská v meste Čang-ťia-kchou, kde sa konajú olympijské súťaže v behu na lyžiach, biatlone i akrobatickom lyžovaní vytvorené z umelého snehu, podľa Schumachera predstavuje známku blížiacich sa zmien, pretože menej zrážok obmedzuje možnosti pretekárov na tréning a súťaženie.
Mnohí pretekári v snowboardingu a v akrobatickom lyžovaní sa o „lepivom“ umelom snehu vyjadrujú pozitívne, pretože im umožňuje lepšiu kontrolu pri jazde dole svahom, píše Reuters. Bežci na lyžiach a biatlonisti však pohyb na suchom snehu v teplotách pod bodom mrazu pokladajú za náročný.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) odmieta kritiku rozhodnutia použiť na olympiáde v Pekingu umelý sneh. „Umelý sneh sa v zimných súťažných športoch používa už celé desaťročia,“ uviedla Marie Salloisová z vedenia MOV. Zimné olympijské hry podľa jej slov nie sú výnimka.