Dvaja kamaráti sa jedného dňa rozhodli, že svoj potenciál naplno využijú. Odišli z korporátu, v ktorom obaja dlhé roky pracovali. Juraj Koudela a Filip Ostrowski nemali o podnikaní ani poňatia, no ich láska k literatúre bola silnejšia. Ak si si ich knihy zamiloval aj ty, túto jeseň sa máš na čo tešiť. Majú pre teba nachystaných hneď niekoľko noviniek!
Jeseň plná prekvapení
Čitatelia Absyntu sa túto jeseň môžu tešiť na viaceré novinky. Z kategórie Mimo edície sú pripravené až štyri nové tituly ako Na voľnej nohe, Vo vlnách, NeuroKmene či Utópia v Leninovej záhrade. Kniha Na voľnej nohe je pre spoluzakladateľov azda najvýnimočnejšia, pretože ide o akýsi tutoriál pre ľudí, ktorí rozbiehajú niečo vlastné a podľa slov Filipa a Juraja by sa takáto príručka hodila aj im v čase, keď zakladali vydavateľstvo.
Knihu odporúčajú, keďže „nič podobné tak skoro nevydajú.“ Titul Vo vlnách je pre nich takisto výnimočný. Ide totiž o jedinečnú knihu žánru komiksového non-fiction. Tento grafický román sa pýši krásnymi ilustráciami, ktoré rozprávajú mimoriadny príbeh o láske. Novinkou z edície Dejiny je titul s názvom Najbohatší muž všetkých čias a z edície 100% sú to zasa knihy Limonov, Kráľ a Polovica žltého slnka. Ak predsa len zostávaš verný klasike, nenechaj si ujsť knihu Na východ od západu z edície Prekliati reportéri a ak ti nevadí čeština, siahni po novinke Země Nomádů, či Život na míru.
Zdá sa, že novopripravovaných kníh bude ako maku, no to ešte ani zďaleka nie je všetko. Absynt pripravuje pre svojich fanúšikov ďalšiu edíciu, ktorej cieľovou skupinou budú deti a mládež. Prvým titulom má byť kniha s názvom Jaternice tiahnú na Paríž a povráva sa, že má byť určená pre mládež vo veku 14+. „Plánujeme edíciu pre mládež, ale ešte sme ju len tak spomenuli a takmer nikde sme o nej nehovorili. Veľa zatiaľ prezradiť nemôžem, pretože to ešte nemám prekonzultované s kolegyňou, ktorá má edíciu na starosti. Titul sa však bude volať Jaternice tiahnú na Paríž. Kniha by mala byť určená pre vekovú kategóriu 14+, aj keď opäť, nerád o tom záväzne rozprávam, pretože to ešte nie je v tlači a môžu nastať rôzne zmeny,“ prezrádza Filip Ostrowski. Nebudeme však viac otvárať túto tému a necháme sa prekvapiť. Veď o tom je literatúra, no nie? Je plná prekvapení.
Dvaja kamaráti
Filip Ostrowski vyštudoval politológiu na Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracoval na krakovskom magistráte na oddelení stratégie vývoja mesta, kde sa podieľal na revitalizácii upadajúcich štvrtí. Neskôr sa zamestnal na ministerstve zahraničných vecí pri organizácii poľského predsedníctva v Rade EÚ. Juraj Koudela zasa vyštudoval slovenskú a poľskú filológiu na Prešovskej univerzite a absolvoval ročný kurz na Jagelovskej univerzite v Krakove.
Pracoval v rôznych spoločnostiach ako Slovak Telekom, Arvato Services v Poľsku a taktiež ako šéf predaja pre slovenský a český trh výrobnej spoločnosti z Krakova. Táto nerozlučná dvojka k sebe dokonalo pasuje a spojila ich práve láska k Poľsku a poľskej literatúre. Filip v Absynte zodpovedá za komunikáciu s agentmi a vydavateľmi, ale taktiež aj za reklamu a marketing. Juraj má na starosti komunikáciu s partnermi, distribútormi a samotný predaj.
Začiatok dobrodružstva
Na otázku, či si spomínajú na svoju prvú vydanú absyntovku, odpovedal Filip Ostrowski jednoznačne: „Áno, bola to kniha Oči zasypané pieskom od poľského autora menom Pawel Smoleński. Kniha hovorí o Izraelsko-palestínskom konflikte a preložil ju kolega Juraj Koudela, ktorý ju aj navrhol do edičného plánu.“ Vraj od tohto momentu datujú históriu svojho vydavateľstva.
„Okolo toho máme naše zakladateľské mýty Absyntu. Juraj číta po poľsky, ja taktiež a je to kniha, o ktorej sme sa počas našich služobných ciest veľa rozprávali. Páčila sa nám a Juraj vlastne kedysi povedal, že sa o nej chcel porozprávať so svojimi kamarátmi v Žiline, ale nikto si ju nemohol prečítať, lebo nebola vydaná po slovensky, iba po poľsky. Z toho sa zrodil nápad, že túto knihu vydáme a založíme vydavateľstvo,“ spomína Filip na ich začiatky.
Zlomové momenty
Odvtedy prešlo mnoho času a ich knižné portfólio sa začalo rozrastať nezastaviteľnou rýchlosťou. Kedy však nastal ten moment, keď sa to celé prelomilo a ich obrat začal narastať? Filip hovorí, že tých momentov bolo niekoľko a taktiež priznal, že nie vždy to bolo najľahšie.
„Veľakrát sme pochybovali o tom, či to vôbec má zmysel. Človek, ktorý prichádza so svojou vlastnou iniciatívou prechádza rôznymi fázami sklamania a potrebuje sa naštartovať. V tom bola naša výhoda – boli sme dvaja a keď som mal slabú chvíľu, Juraj ma dokázal nakopnúť a naopak.“ Ďalším prelomovým okamihom bolo, keď Svetlana Alexijevič získala Nobelovu cenu za literatúru. „Vtedy sme si povedali, že áno, reportáž dostala Nobelovu cenu a ja som prvýkrát naozaj pocítil, že to môže mať celé zmysel.“
Autor Martin Pollack taktiež prispel k ich rozkvetu. „O pol roka neskôr prišiel Martin Pollack na knižný festival BRaK s knihou Americký Cisár a Samo Marec následne napísal na svojom blogu, že takto by sme mali písať o našej histórii. Vtedy vznikol okolo tejto knihy ošiaľ a to bolo ďalším zlomovým bodom, čo sa predaja týka.“ V tom, že tých zvratov bolo hneď niekoľko, nás utvrdil aj Juraj Koudela. „Taktiež novinári Denníka N v roku 2016 vyhlasovali svoj rebríček kníh a každý jeden odporúčal minimálne jednu absyntovku. Tak sa naše knihy dostali do povedomia a dostali „pečiatku“ kvalitnej literatúry,“ dodáva druhý zo spoluzakladateľov.
Bohaté portfólio
Okrem edície Prekliati reportéri, ktorou odštartovali svoj biznis, môžeme dnes v ich ponuke nájsť aj edície ako 100%, Kalligram, Dejiny či Mimo edície. Každá z nich má svoj ikonický obal, vďaka ktorému sa tieto knihy vryli do pamäti nejedného čitateľa. Zásluhu na tom má práve grafická dizajnérka Pavlína Morháčová, ktorá pripravuje do tlače obálky a sadzbu kníh.
Vraj jej v tomto Filip s Jurajom nechali voľnú ruku a úplnú slobodu. Na začiatku si mysleli, že celá grafika ich vyjde pekne draho, no nakoniec to zvládli a dnes si knihy najmä z edície Prekliati reportéri nevieme predstaviť bez notorického farebného pásu, typického fontu a vreckového formátu. A ktorá kniha mala doposiaľ najväčší úspech?
Juraj Koudela tvrdí, že to bola „Černobyľská modlitba od Svetlany Alexijevič a to najmä vďaka seriálu, ktorý vyšiel pred dvoma rokmi.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nedávno vydavateľstvo Absynt expandovalo aj do susedných Čiech a na trhu predstavilo edíciu Prokletí reportéři.
Filip s Jurajom sa vyjadrili, že často dostávali správy od českých fanúšikov, ktorí chceli absentujúce reportážne knihy aj u nich. Spolumajitelia im tak vyšli v ústrety a dnes sa absyntovkami môže pýšiť aj susedný trh. V Českej republike však údajne nemali ani zďaleka taký dobrý štart ako na Slovensku, no situácia sa postupne zlepšuje a ich fanúšikovská základňa sa rozrastá aj tam.
Unikátnou novinkou na českej scéne, ktorá nebude preložená do slovenčiny je už spomínaná kniha Život na míru. Táto absyntovka okrem iného otvára tému detskej práce, ktorá si v posledných rokoch vyžiadala niekoľko nevinných životov. Ak ťa táto téma zaujíma, určite po nej túto jeseň siahni!
Stojí to na Slovensku za to?
Dôležitá otázka, ktorú si určite kladie nejeden vášnivý čitateľ reportáži je tá, či práve táto literatúra nie je na Slovensku nedocenená. „Ešte stále sú čitatelia, ktorí majú obavy siahnuť po reportážnej literatúre, pretože s ňou nemajú žiadnu skúsenosť. Nevedia, že sú to knihy, ktoré sa ľahko čítajú a že sú písané beletristickým štýlom. Stále majú nejakú predstavu, že sú to novinárske články,“ hovorí Juraj Koudela. „Reportáže sú písané presne tak, aby človek pred nimi nemusel mať nijakú obavu. Nie sú to knihy, ktoré vyžadujú od čitateľa nejaké prvotné znalosti. Keď si zoberieme napríklad autora, ktorý napísal knihu o Turecku, tak každý si ju môže prečítať bez toho, aby študoval ázijské štúdiá alebo čokoľvek podobné. Jednoducho si zoberie knihu, prečíta si desať príbehov, ktoré mu povedia, ako dnešné Turecko vyzerá a ako funguje. Podarí sa mu tak utvoriť určitú predstavu bez toho, aby predtým niečo o danej problematike vedel. Otvára čistú kapitolu,“ dopĺňa Filip Ostrowski.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Knihy, ktoré nepoučujú
A čo by odkázali čitateľom, ktorí ešte nedržali v ruke žiadnu absyntovku? Prečo by tak mali urobiť? Filip hovorí, že „sú to knihy, ktoré berú čitateľov partnersky. Aj keď sú písané novinármi a často sa zaoberajú vážnejšími témami, tak nepoučujú, nekritizujú a jednoducho nechávajú na čitateľovi, nech si utvorí názor. My obaja sa snažíme do nášho plánu vyberať práve takéto knihy, pretože sami nemáme radi, keď nás niekto poučuje alebo keď nám niekto dá knihu či článok, v ktorom je už vytvorená nejaká téza, že takto to je a toto si máš o tom myslieť. Väčšina kníh je napísaných tak, že človek si môže urobiť svoj vlastný názor a autor mu len predkladá prvotný námet.“ „Okrem toho tieto knihy hovoria o témach, ktoré by ľudia v 21. storočí mali počuť. Sú to aktuálne témy, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie sa zorientovať v chaose informácií, či správ,“ vysvetľuje jeho kolega Juraj.
