💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Takéto júnové horúčavy by boli v roku 1976 prakticky nemožné.
- Noci sú dnes nebezpečnejšie ako kedysi, telo sa nestíha ochladzovať.
- Rekordy padali vo Francúzsku, Španielsku, Británii aj Švajčiarsku.
- Vedci varujú, že bez obmedzenia fosílnych palív budú extrémy ešte častejšie.
Keď si ľudia ešte začiatkom týždňa mysleli, že horšie už byť nemôže, prišli ďalšie rekordy, píše CNN. Vo Francúzsku padol najteplejší júnový deň dvakrát po sebe. Veľká Británia prepísala historické maximum pre jún tiež dva dni za sebou. Španielsko zažilo dva najhorúcejšie júnové dni vo svojej histórii a rekord hlásilo aj Švajčiarsko. A ťažký víkend čaká aj Slovensko.
Podľa novej analýzy siete World Weather Attribution nejde o náhodu. Vedci tvrdia, že bez klimatických zmien spôsobených človekom by bola takáto vlna horúčav ešte pred niekoľkými desaťročiami prakticky nemožná.
Výskumníci analyzovali tri najhorúcejšie dni aj noci počas aktuálnej vlny horúčav a porovnali ich s rokmi 1976 a 2003, keď Európu zasiahli dovtedy mimoriadne silné horúčavy. Výsledok bol jednoznačný. „Za túto situáciu jednoznačne môže klimatická kríza spôsobená človekom,“ uvádzajú autori analýzy.
Horúčavy sú oveľa silnejšie než kedysi
Za posledných približne 50 rokov sa Zem oteplila o približne 1,1 stupňa Celzia. Aj zdanlivo malé zvýšenie priemernej teploty však výrazne zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych horúčav. Vedci odhadujú, že ak by podobná vlna prišla v roku 1976, bola by približne o 3,5 stupňa Celzia chladnejšia.
Aktuálnu situáciu zhoršuje aj takzvaná tepelná kupola. Ide o meteorologický jav, pri ktorom oblasť vysokého tlaku funguje ako pokrievka nad kontinentom. Horúci vzduch zostáva uväznený pri povrchu, prakticky neprúdi a teploty ďalej rastú.
Nebezpečné sú najmä tropické noci
Vedci upozorňujú, že problémom nie sú len denné maximá. Mimoriadne vysoké teploty pretrvávajú aj počas noci, keď by sa organizmus mal prirodzene ochladiť. Vo Francúzsku zaznamenali historicky najteplejšiu noc a podľa analýzy sú takéto extrémne horúce noci dnes približne stokrát pravdepodobnejšie než počas katastrofálnej vlny horúčav v roku 2003.
Tá si pritom v Európe vyžiadala viac ako 70-tisíc obetí. Vedci skúmali aj takzvanú teplotu mokrého teplomera, ktorá okrem samotnej teploty zohľadňuje aj vlhkosť vzduchu, slnečné žiarenie a vietor. Práve tá lepšie ukazuje, ako náročné je pre ľudské telo ochladzovať sa potením.
Zo 854 miest v 30 európskych krajinách ich až 45 percent prekonalo alebo sa chystalo prekonať historické rekordy tejto hodnoty. Čím je vyššia, tým väčšie je riziko vyčerpania z tepla alebo život ohrozujúceho úpalu. „Toto leto ukazuje, že pri globálnom oteplení o 1,4 stupňa Celzia sa extrémne horúčavy už dostávajú na hranicu toho, čo naše spoločnosti dokážu zvládnuť,“ napísali vedci.
Prvé obete a jasné varovanie
Dôsledky sú už dnes viditeľné. V Španielsku odhadujú, že počas štyroch dní zomrelo v súvislosti s horúčavami viac ako 200 ľudí. Vo Francúzsku zahynulo najmenej 55 ľudí, ktorí hľadali úľavu pred teplom vo vode. Vlna horúčav spôsobila aj zatváranie škôl, výpadky elektriny, problémy na železnici či uzatvorenie niektorých turistických atrakcií.
Európa je podľa vedcov najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom planéty. Ak sa svet výrazne neodkloní od spaľovania fosílnych palív, podobné extrémy budú čoraz častejšie, silnejšie a budú trvať dlhšie.
Profesorka klimatológie Friederike Otto z Imperial College London to zhrnula jasne: „Dnes už ide o otázku, akú budúcnosť chceme sami pre seba a či sme ochotní urobiť to, čo je potrebné na jej zabezpečenie.“
