💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Michal Bosák odišiel v roku 1886 z Okrúhleho do Spojených štátov s jediným dolárom vo vrecku.
- Začínal ako baník, neskôr otvoril krčmu, agentúru a vlastnú banku.
- Ako prezident First National Bank of Olyphant podpísal 5, 10 a 20-dolárové bankovky.
- Podpísal aj Pittsburskú dohodu a po úspechu zažil tvrdý pád počas hospodárskej krízy.
Na starých amerických bankovkách sa väčšinou hľadajú prezidenti, veľké podpisy štátu a symboly moci. Pri Michalovi Bosákovi je zaujímavejšie niečo menšie - meno chlapca zo šarišskej dediny Okrúhle, ktorý ešte predtým, ako mu v Amerike začali hovoriť Michael, odchádzal z domu ako tínedžer bez veľkého plánu a bez bezpečnej siete. A aj tak sa stal súčasťou americkej histórie.
Bosák sa narodil 10. decembra 1869, do Spojených štátov odišiel v roku 1886 a v Amerike najprv pracoval ako baník v Hazletone. To vtedy znamenalo špinu, prach, riziko úrazu a výplatu, ktorá často stačila len na prežitie.
Mladý Bosák triedil uhlie za 75 centov denne a neskôr si našiel prácu na železnici za 1 dolár a 50 centov denne. Ani zďaleka však nešlo o rýchly úspech, skôr postupné tvrdé kroky v krajine, kde si musel najprv zarobiť na to, aby si vôbec mohol skúšať niečo väčšie.
Keď sa z krčmy stane finančné centrum
Bosák pochopil jednu vec skôr, než mnohí okolo neho - prisťahovalci nepotrebovali len robotu, ale aj dôveru. Slovenskí krajania riešili posielanie peňazí domov, lodné lístky pre rodinu, výmenu meny aj pôžičky. V roku 1893 kúpil v Olyphante malý podnik a postupne z neho vyrástlo miesto, kam sa Slováci nechodili iba napiť, ale aj poradiť.
Podľa AmCham Slovakia sa táto prevádzka zmenila na lodnú agentúru a v roku 1897 otvoril Michael Bosak Private Bank. Lodná agentúra znamenala biznis s cestovnými lístkami na lode, ktoré vtedy spájali Európu a Ameriku. Pre dnešného človeka je to niečo medzi cestovkou, finančným poradcom a miestom, kde po prvý raz cítiš, že ti niekto rozumie.
Podpis, ktorý skončil na dolároch
Najväčší zlom prišiel v bankovníctve. Bosák sa dostal do First National Bank of Olyphant, neskôr sa stal jej prezidentom a táto banka mala od americkej vlády povolenie vydávať bankovky. Nešlo o dnešné doláre v bežnej podobe, ale o National Bank Notes, teda bankovky vydávané súkromnými bankami so štátnym povolením.
Národná banka Slovenska vysvetľuje, že takéto bankovky v Spojených štátoch vydávali v rokoch 1863 až 1928 a líšili sa najmä názvom banky, povolením, podpismi a miestom vydania. Ako prezident First National Bank of Olyphant mal Bosák podpis na 5, 10 a 20-dolárových bankovkách z 25. júna 1907.
Muž, ktorý sa učil aj vtedy, keď nerozumel
Bosák nebol génius, ktorý by prišiel do miestnosti a všetci stíchli. Sám neskôr spomínal, že na začiatku bankovníctvu takmer nerozumel. Ekonomická univerzita v Bratislave cituje jeho slová: „Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Napokon, aj moja angličtina bola obmedzená.“
A to je možno najzaujímavejšia časť jeho príbehu - nebol pripravený, len zostal dosť dlho v miestnosti, počúval, zapisoval si a učil sa. Je jednoduchšie povedať, že odišiel s dolárom vo vrecku a stal sa bankárom, no realita je komplikovanejšia. Bol nútený meniť zamestnania, zlepšovať sa v jazyku, budovať si dôveru a roky sa učil systém, ktorý bol pre neho cudzí.
Bankár, ktorý nechcel byť len bohatý
V roku 1915 založil v Scrantone Bosak State Bank. Národná banka Slovenska píše, že do roku 1920 sa z nej stala najväčšia slovenská banka v Spojených štátoch. Bosák však neostal len pri peniazoch. Počas prvej svetovej vojny sa zapojil do boja za vznik Česko-Slovenska a pridal svoj podpis k Pittsburskej dohode.
Išlo o dokument, ktorý v máji 1918 podpísali predstavitelia českých a slovenských komunít v Amerike. Sľuboval spoločný štát Čechov a Slovákov a pre našu časť aj vlastnú politickú pozíciu. Bosák dohodu podpísal a po vzniku nového štátu financoval viaceré projekty na Slovensku vrátane školy v Okrúhlom a obnovy kostolov v Prešove a Stropkove.
Návrat domov a nešťastný koniec
Po roku 1920 začal podnikať aj na Slovensku. Založil Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave, ktorá sa postupne rozšírila na 12 pobočiek. V Prešove nechal postaviť výraznú budovu v secesnom štýle. Dodnes ju ľudia poznajú ako Bosákovu banku alebo Bosákov dom.
Jeho pomoc mala aj konkrétne, praktické rozmery. Magazín História Slovenskej akadémie vied píše, že v Okrúhlom dal z vlastných peňazí postaviť modernú školu, ktorej výstavba stála 170-tisíc korún. V texte listiny vloženej do múru školy stálo: „Tu je teda vaša škola. Starajte sa, aby ona skutočne bola stánkom výučby a vychovania mládeže.“ Silnejšie než pamätná tabuľa pôsobí podmienka, ktorú si podľa toho istého zdroja dal - v obci nemala byť povolená krčma.
Bosákov život nemá najšťastnejší koniec. Americko-slovenská banka narazila na hospodárske problémy po prvej svetovej vojne a v roku 1931 sa počas veľkej hospodárskej krízy zatvorila aj Bosak State Bank v Scrantone. Zatvorenie banky Bosáka zasiahlo materiálne aj psychicky. Zomrel 18. februára 1937 v Scrantone.
