💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- EÚ nemá mechanizmus, ako štát priamo vylúčiť.
- Najtvrdší nástroj je pozastavenie hlasovacích práv.
- Odísť môže krajina len dobrovoľne.
- V praxi ide skôr o politický tlak než „vyhadzov“.
Brusel sa na Slovensko momentálne pozerá so zdvihnutým obočím. Ako píšu Hospodárske noviny, po tom, ako Európska komisia v liste agrorezortu odporučila pozastaviť akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa tlak na vládu preniesol aj do Európskeho parlamentu.
Na ceste k zmrazeným eurofondom
Europoslanci v Štrasburgu totiž vyzvali Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala konanie, ktorého cieľom by bolo zmrazenie eurofondov. Zo 720 europoslancov sa k takémuto riešeniu priklonilo 418.
Dôvodom sú zmeny v Trestnom zákone, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v Národnej kriminálnej agentúre, ale aj snahy zasiahnuť do fungovania ďalších inštitúcií. Patrí medzi ne aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorého zrušenie napokon koalícia odvolala, no do dokumentu sa táto časť dostala.
Aj preto mnohým napadla jednoduchá otázka - čo ak by sme Európsku úniu svojimi krokmi nahnevali natoľko, že by nás v tomto zoskupení už nikto nechcel? Mohli by sa spustiť procesy, ktorých výsledkom by bolo, že nás Európska únia vyhodila?
Jednoduché pravidlo a najtvrdší trest
Krátka odpoveď - nie. Európska únia nemá v pravidlách tlačidlo „odstrániť člena“. Žiadny článok v základných zmluvách nehovorí, že ak sa krajina správa zle, ostatní ju môžu jednoducho vykopnúť. Znie to zvláštne, ale má to logiku. EÚ vznikla ako projekt dobrovoľnej spolupráce - štáty do nej vstupujú z vlastnej vôle a rovnaký princíp platí aj opačne.
Najbližšie k „potrestaniu“ štátu je takzvaný Článok 7 Zmluvy o Európskej únii. Ak krajina porušuje základné hodnoty, napríklad demokraciu alebo právny štát (čo znamená, že zákony platia pre všetkých rovnako), môže sa spustiť tento proces. Výsledok?
- krajine môžu zobrať hlasovacie práva,
- politicky ju izolujú,
- ostatné štáty ju začnú obchádzať pri rozhodovaní.
Je dôležité zdôrazniť, že ak by takáto situácia pre Slovensko nastala, stále by zostalo členom únie. Nie je to vyhadzov, skôr trestná lavica. Dôvod, prečo EÚ nemá možnosť niekoho vylúčiť, je pragmatický - mohlo by sa to politicky zneužiť. Silnejšie štáty by mohli tlačiť slabšie von len preto, že sa im nepáčia ich rozhodnutia. To by celý projekt rozložilo zvnútra.
Jediný spôsob, ako krajina opustí toto zoskupenie, je cez Článok 50 Zmluvy o EÚ. To znamená, že štát sa rozhodne sám, začne rokovania o podmienkach odchodu a po čase odíde. Najznámejší a dodnes jediný príklad je Brexit. Spojené kráľovstvo nikto nevyhodil - rozhodlo sa odísť samo, hoci pod silným politickým tlakom doma.
Dobrovoľne nedobrovoľne
Existuje scenár, kde by Slovensko „donútili“ odísť? Teoreticky áno, ale je to šedá zóna. Predstav si, že by naša krajina dlhodobo porušovala pravidlá (a že to nie je úplne ťažké, všakže). Európska únia by tak mohla: opakovane aktivovať článok 7, blokovať náš vplyv a vytvoriť extrémny politický tlak. Formálne by to stále nebolo vylúčenie.
Prakticky by to však mohlo viesť k tomu, že krajina by si sama povedala, že odchádza. Dôležité však je, že ak niekedy uvidíš titulok, že „EÚ chce vyhodiť Slovensko“, ber to s rezervou. V realite ide skôr o politické vyhlásenia než právnu možnosť. Európska únia vie byť tvrdá. Vie krajinu odstaviť od rozhodovania. Vie ju dostať pod tlak. Ale „vykopnúť“ ju jednoducho nevie.
