Dobré skutky nás robia šťastnými - a tento text ti presne vysletí prečo a ako. Zároveň ním začíname náš Brainee adventný kalendár, v ktorom ti budeme počas adventu pronášať tipy, ako zmeniť nielen svet, ale aj svoje okolie k lepšiemu. Chceš vedieť, ako pomôcť a priniesť sebe, svojim známym či ľuďom v núdzi trochu hrejivého sviatočného tepla? Sleduj nás každý deň!
Sviatky sú síce vrcholom dobročinnosti, ale ľudia na to majú oveľa hlbší dôvod než len „vianočnú atmosféru“. Práve teraz charitatívne organizácie hlásia obrovský nárast dobrovoľníkov - od potravinových bánk až po služby pre seniorov. No vedci vysvetľujú, že to, prečo sa to ľuďom vlastne páči, je súčasťou našej biológie a evolučnej minulosti, píše AP.
Psychologička Sarah Schnitker z Baylor University hovorí, že keď sa cítime vďační, prirodzene nás to núti robiť dobré skutky aj pre iných: „Keď cítime vďačnosť za to, čo máme, motivuje nás to robiť dobré veci pre ľudí, ktorí nám pomohli, aj pre nových ľudí.“ Podľa nej medzi vďačnosťou a štedrosťou vzniká „vzostupná, recipročná špirála“. A sviatky ju len zvýraznia.
Keď sa z kultúr stávajú spolupatričné komunity
V mnohých kultúrach existuje obdobie, ktoré je priamo zasvätené vďačnosti a dávaniu. Amrisha Vaish z University of Virginia vysvetľuje, že „takmer všetky kultúry majú udalosti alebo festivaly, ktoré ľuďom umožňujú vyjadriť vďačnosť.“
- V hinduizme je to Divali - festival svetiel, darčekov a vzájomnej štedrosti.
- V islame je požehnaný mesiac Ramadán, zakončený Eid al-Fitr, čas štedrosti a charity.
- Budhistické tradície kladú dôraz na všímavosť a vďačnosť počas celého roka.
Vaish dodáva, že dôvod je v našej evolúcii: „Nemáme ostré pazúry, vysokú rýchlosť ani iné zbrane. Máme však niečo iné - sme superkooperátori.“ Jednoducho povedané, prežili sme preto, že sme spolupracovali. Dobrovoľníctvo je tak pokračovaním jednej z najstarších ľudských stratégií prežitia.
Súboj ega a dobra?
Podľa psychológa Michaela Tomasella z Duke University je človek rozdvojený tvor: niekedy preferuje sebectvo, inokedy altruizmus. „Preto je život taký komplikovaný. Všetky tieto motívy v nás existujú súčasne.“
No vidieť iných robiť dobré veci alebo spomenúť si na to, za čo sme vďační, preklopí váhy smerom ku štedrosti. Výskumníčka Jenae Nelson z Brigham Young University vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „Existuje rýchly dopamínový hit, niekedy nazývaný ‘helpers high’. Ale je tu aj hlbšia odmena: pocit zmyslu a účelu.“
Inými slovami, pomáhanie je ako malý reset, ktorý dáva chaosu dňa logiku. Dobrovoľníci to vidia rovnako. Alfred Del Grosso, ktorý pracuje v potravinovej banke v Marylande, opisuje: „Cítim sa viac prepojený so širšou komunitou.“
A Mia Thelen, bývalá zdravotná sestra z Michiganu, ktorá po odchode do dôchodku začala pomáhať Červenému krížu, k tomu dodáva: „Je to dobrý spôsob, ako tráviť čas a urobiť život iných ľahší.“
Dávať znamená pripájať sa
Ďalší sviatočný zvyk, ktorý podporuje štedrosť? Posielanie pohľadníc a ozývanie sa starým známym. Podľa psychologičky Lary Aknin zo Simon Fraser University sa ľudia zvyknú báť, že budú „na obtiaž“.
„Ľudia sú prekvapivo váhaví ozvať sa starým priateľom,“ hovorí. Ale tí, čo správu dostanú, ju vnímajú mimoriadne pozitívne. Takže áno, napíš tú pohľadnicu, pošli tú hlasovku, daj si s niekým spoločne punč, alebo čokoľvek, čo ti prinesieme v rámci nášho Brainee adventného kalendára. Nie je to len milé, je to pre naše mozgy doslova liečivé.