Advent 2025 sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá tento rok pripadá na 30. novembra. Nasledujú ďalšie tri adventné nedele, pričom štvrtá, posledná, vychádza na 21. decembra. Advent potom pokračuje až do Štedrého dňa 24. decembra, ktorý tento rok pripadne na stredu. V tento deň sa naši predkovia ešte postili, na konci adventu bola až večerná alebo dokonca polnočná omša v kostole, píše portál iDnes.
Dnes sa na označenie adventných nedieľ vžili názvy železná, bronzová, strieborná a zlatá. To však súvisí skôr s predvianočnou nákupnou horúčkou než s tradičným adventom. So stúpajúcou hodnotou menovaných kovov rastie aj ochota zákazníkov nechať v obchodoch nemalé peniaze a obetovať časť úspor na oltár všadeprítomného materializmu.
Obdobie očakávania, ticha a tajomstva
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. Pre kresťanov je dobou očakávania príchodu Spasiteľa, Ježiša Krista. Advent sa končí pripomenutím jeho narodenia v Betleheme a začiatkom Vianoc. Advent je pôstne obdobie a pre kresťanov by mal byť spätý s odriekaním, stíšením a aj určitou strohosťou vo výzdobe. V kostoloch chýbajú kvety a všetkému dominuje pôstna fialová farba, do ktorej sa pred omšou oblieka aj kňaz.
Adventný veniec: symbol svetla v zimnom období
Neodmysliteľnými symbolmi adventu, často spolu spájanými, sú adventný veniec a adventné sviece. Tie sa rozsvecujú postupne. Prvá z nich sa zapáli na prvú adventnú nedeľu, každú ďalšiu nedeľu sa zapáli ďalšia sviečka.
Všetky štyri sa tak prvýkrát spoločne rozsvietia na štvrtú adventnú nedeľu. Klasický adventný veniec býva zo čečiny a aj jeho výzdoba by mala byť skôr umiernená. A farby? Nič nepokazíš fialovou, časté sú však aj typické farby Vianoc – červená a zlatá. Objavuje sa tiež biela a pre jednu zo sviec je navyše typická ružová farba.
Čo hovoria jednotlivé sviece: farby, významy a tradície
- Prvá zapálená svieca na začiatku adventu sa niekedy nazýva svieca prorokov. Má pripomínať starozákonných prorokov, ktorí predpovedali príchod Krista Spasiteľa.
- Druhá svieca, ktorá sa rozhorí na druhú adventnú nedeľu (7. decembra 2025), sa označuje ako betlehemská podľa miesta Kristovho narodenia.
- Tretia adventná nedeľa znamená významný predel – dlhé čakanie je za polovicou, zrodenie sa blíži. Nedeľa sa preto nazýva radostná (gaudete) a svieca môže mať ružovú farbu. O sviečke sa hovorí aj ako o pastierskej, čo odkazuje na pastierov, ktorí podľa Biblie putovali do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi.
- Štvrtá nedeľa, ktorá môže pripadnúť aj na Štedrý deň, znamená zapálenie aj tej poslednej zostávajúcej sviece. Hovorí sa jej Máriina alebo anjelská.
Advent nebol vždy obdobím zahŕňajúcim štyri nedele. Dodržiaval sa aj dlhší a pozostával zo šiestich nedieľ. Uzákoniť štyri adventné nedele sa pokúsil už v 6. storočí pápež Gregor Veľký, no hromadne sa advent ako približne štvortýždňové obdobie začal dodržiavať až od 11. storočia.
A počet sviec? Ten býva aj dnes niekedy vyšší ako štyri. Na Štedrý večer alebo počas polnočnej omše sa totiž ešte navyše zapáli piata, biela svieca. Zvyčajne je najvyššia, stojí uprostred a symbolizuje Ježišovo narodenie. Preto sa jej hovorí Kristova alebo jednoducho vianočná.
Adventná špirála: cesta do vlastného vnútra
Zaujímavou adventnou tradíciou, ktorú do našich končín priniesla rastúca obľuba waldorfskej pedagogiky, je adventná špirála. Tvorí ju spravidla čečina rozložená na zemi do špirály tak, aby jej stredom viedla úzka chodbička. Uprostred svieti veľká svieca.
Deti (aj dospelí) potom putujú špirálou do jej stredu, kde si od sviece zapália svoj vlastný svietnik. Cesta má symbolizovať životnú púť, ktorá nie je vždy priamočiara, cestu do vlastného vnútra aj hľadanie svetla. Toto posolstvo oslovuje aj tých, ktorí sa ku kresťanstvu aktívne nehlásia, ale cítia potrebu predvianočného vnútorného očistenia a hľadania nádeje.
Adventný kalendár: od obrázkov až k sladkostiam
Veľmi obľúbené, najmä u detí, sú aj adventné kalendáre, ktoré sú skôr novodobou záležitosťou. Pod okienkami s jednotlivými dátumami deti nachádzajú čokoládky alebo drobné hračky. Najstarší ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, rozšírili sa však až po druhej svetovej vojne. Pôvodne zobrazovali skôr biblické výjavy a odmenou za trpezlivosť po otvorení políčka v správny deň boli obrázky alebo veršíky, sladkosti prišli až neskôr.
S adventom a predvianočným obdobím súvisí aj Betlehemské svetlo. Jeho plamienok sa každoročne pred Vianocami zapaľuje v jaskyni pri chráme Narodenia Pána v Betleheme, v ktorej sa údajne narodil Ježiš. Skauti potom svetlo rozvážajú do sveta.
Barbora, Mikuláš a Lucia
Do adventného obdobia spadá aj niekoľko významných sviatkov. Najznámejší z nich je sviatok svätého Mikuláša 6. decembra. Pripomína biskupa z Myry v dnešnom Turecku, ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia a preslávil sa svojou štedrosťou a obranou nespravodlivo obvinených. Na jeho pamiatku sa vžila tradícia obdarúvania detí v predvečer jeho sviatku.
Ešte pred Mikulášom sa slávi sviatok svätej Barbory, mučenice, na ktorú si ľudia spomínali vždy, keď potrebovali mocnú ochrankyňu, napríklad počas morových epidémií.
Na vidieku sa ešte v 19. storočí dodržiaval zvyk, keď ženy v predvečer sviatku chodili od domu k domu ozdobené dlhým závojom a venčekom a deťom dávali darčeky alebo im hrozili korbáčikom. Podobne ako Mikuláša, aj „barborky“ niekedy sprevádzal čert alebo ďalšie alegorické postavy.
Dnes sa tento zvyk už nedodržiava a keď sa povie „barborky“, väčšine sa vybaví iná tradícia: strihanie vetvičiek stromov s pukmi, najmä čerešní. Keď sa tieto „barborky“ odrežú 4. decembra, na Štedrý deň rozkvitnú. Zvyk je spojený s poverou, že dievčina, ktorej barborka rozkvitne, sa do roka vydá. Barborky sa musia uchovávať v chlade, a až týždeň pred očakávaným rozkvitnutím sa prenesú do teplej miestnosti.
8. decembra sa podľa liturgického kalendára slávi ešte Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Ide o jeden z najväčších mariánskych sviatkov roka, no v ľudových zvykoch nenašiel veľký ohlas.
A potom je tu Lucia, ktorej sviatok pripadá na 13. decembra. Táto mučenica a patrónka nevidomých a slabozrakých bola naopak v ľudových zvykoch pripomínaná veľmi často. Sčasti aj preto, že pôvodne jej sviatok pripadal na zimný slnovrat. Vďaka tomu sa jej meno objavilo aj v známej pranostike „Svätá Lucia noci upije“, ktorá upozorňovala na chvíľu, keď sa noci konečne začínajú skracovať.
Predovšetkým sa však na vidieku dodržiaval zvyk, keď v predvečer sviatku chodili od domu k domu „lucky“ – ženy a dievčatá oblečené v bielych rúchach, s vybielenými tvárami, miestami aj v maskách s dlhými zobákmi. Metlou z husieho peria symbolicky vymetali domácnosti, aby ich zbavili všetkého zlého, a niekde tiež kontrolovali, či gazdiné dodržiavajú zákaz pradenia. Niekedy sprievod viedla žena, ktorá predstavovala svätú Luciu.
Z hľadiska tradícií je advent zaujímavým obdobím, v ktorom sa miešajú nadchádzajúce kresťanské sviatky narodenia Ježiša s pohanskými zvykmi spojenými so zimným slnovratom a prirodzeným cyklom, keď sa život v prírode „zastaví“ a temné sily zvádzajú boj o to, či sa na jar všetko opäť prebudí k životu alebo rozplynie v ničote.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.