💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Byty v 80. rokoch trpeli masívnou vlhkosťou, plesňou a zatekaním, ľudia spávali počas zimy v teplákoch.
- Reklamácie sa riešili roky, štátna arbitráž musela nariadiť opravy, no problémy pretrvali.
- Z 15 domov prestalo zatekať len v jednom, ostatné zostali v zlom stave.
- Dnešný paradox - tie isté byty sa dnes predávajú za státisíce eur.
Kúpiť si v dnešnej dobe byt v Bratislave za rozumnú cenu je pre mladého človeka podobné, ako hľadať ihlu v kope sena, na ktorom leží jednorožec. Ponuky atakujú rekordy a mnohým nezostáva nič iné, iba sa obzerať po okolí mesta. Byty, v mnohých ohľadom veľmi pekne zrekonštruované, však pred 39 rokmi vyzerali úplne inak.
Nedá sa v tom žiť, hovorili Bratislavčania
Ukazuje to reportáž z relácie Noc v archíve, ktorú na YouTube pridal známy učet jaffarski. „A tak sme sa rozhodli pre jednu z mnohých možností. Poobzerať sa s našou kritickou kamerou po teritóriu Stavebného bytového družstva v IV. bratislavskom obvode,” hovorí moderátor po tom, čo ironicky doznie pieseň Karla Gotta s názvom Mám rozprávkový dom.
„Bývam tu už desať rokov. Je to hrozné, keď sa človek na to len pozrie, nieto ešte v tom žiť. Ja som stavbár, ale za takúto prácu by som sa hanbila. A za to mám ešte platiť 300 korún nájomného. Žiadali sme družstvo niekoľkokrát o odstránenie závad, oni sem poslali nejaký majstrov, ale nič sa tu viacej nedialo,” hovorí jedna z obyvateliek.
Popri tom ukazovala pleseň a odlepujúce sa tapety na stenách. „Mali by ste prísť v zime, kedy človek tu žije v takých zimách, že spávame v teplákoch, kúrime si plynom, kúrime si elektrickými radiátormi, to sa skutočne už ďalej nedá vydržať,” dodáva.
Zatekalo zo všetkých smerov
„Od začiatku takto sú popraskané steny, a v 80. roku, keď to opravovali, tak mi celá stena od samého kraju do druhý kraj zateká. Je to hrozné, ja ani neviem, či plakať, či sa hnevať. Čo mám vlastne robiť už?” hovorí ďalšia obyvateľka pri pohľade na popraskanú a zatečenú stenu.
Problémy však neboli len v samotných bytoch. „V tomto našom dome, ktorý už stojí desať rokov, nám nezateká len cez panely zhora, ale aj zdola, čo je vidno v pivniciach, najmä po každom daždi, keď je tu takých 4-5 až 8 centimetrov vody. Vytápa nám sústavne pivnice.”
„Kvalitu prácu tých, čo stavali tieto byty, môžeme posúdiť všetci i pomocou týchto záberov. Na oko maličkosti, ale keď je ich veľa a dlho trvajú, sú otravné,” ukazuje moderátor. Zábery na paneláky sú naozaj smutné. Opadaná omietka, zatečené mapy, odlupujúca sa fasáda, zle namontovaný bleskozvod a plesní toľko, že by si s nimi neporadila ani cisterna Sava.
Opravy opráv
Moderátor hovorí, že „opravy sa vlečú už od 81. roku a reklamácia strieda reklamáciu“. Papierová vojna vraj nemá konca. Na 15 bytových objektoch v Karlovej Vsi, Kútikoch, Roviniciach a Záluhách sa situácia ťahala tak dlho, že dve stavby družstvo ani neprevzalo a musela zasiahnuť štátna arbitráž.
Tá po neúprosných posudkoch nariadila Pozemným stavbám Bratislava odstrániť závažné chyby do 31. augusta 1984 a zvyšné „opravy opráv“ dokončiť do 30. júna minulého roka. Lenže, ako dodáva moderátor, „koncom roka do bytov stále zatekalo“ - na Púpavovej 22 a 24, na Novomeského.
Z pätnástich reklamovaných domov prestalo zatekať len v jednom, na Novomeského 13-19. Ide o bizarný a smutný pohľad, a to nielen skrz to, ako sa žilo v socialistických bytoch v minulosti, ale aj preto, že rovnaké byty sa dnes, pochopiteľne už v úplne inom stave, predávajú za statísice eur.