💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Bratislava a jej okolie naďalej rastú, najväčší prírastok obyvateľov má Stupava.
- Novým lídrom vyľudňovania sa stal Svidník, ktorý prvýkrát klesol pod 10-tisíc obyvateľov.
- Medzi mestá s najväčším úbytkom patria aj Kremnica, Tisovec, Hnúšťa a Medzilaborce.
- Slovensko sa vyľudňuje a rekordne nízka pôrodnosť ani prisťahovalectvo nedokážu trend zastaviť.
Aj keď sa v médiách rieši najmä migrácia z iných krajín, ľudia prirodzene migrujú aj vo vlastných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Ľudia z miest sa sťahujú na vidiek a naopak, z východu krajiny zase prichádzajú ďalší za prácou do okolia Bratislavy. Niekto chce pestovať svoju vlastnú zeleninu, iného zase láka ruch veľkého mesta.
Najnovšie údaje Štatistického úradu SR (k 31. decembru 2025) ukazujú, že tento trend sa nielen nezastavil, ale v niektorých prípadoch ešte zosilnel. A pribudol aj nový, prekvapivý „rekordér“ medzi mestami, ktoré strácajú obyvateľov najrýchlejšie. Začnime však z opačného konca.
Bratislava a okolie naďalej rastú
Vidieť to najmä na Bratislave a jej okolí. Hlavné mesto malo podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 celkovo 411 228 obyvateľov. Do konca roka 2024 ich počet vzrástol o viac ako 16 percent na takmer 480-tisíc.
Bratislava tak rastie napriek tomu, že mnohé mladé rodiny sa z nej naopak sťahujú do okolitých obcí, kde sú byty a domy stále o niečo lacnejšie - tí istí ľudia potom do práce v hlavnom meste bežne dochádzajú aj hodinu, niektorí až z okolia Piešťan, Nitry, Nových Zámkov, Skalice či Komárna.
Vysoký prírastok obyvateľov si za posledných približne 15 rokov pripísali aj mestá v bratislavskom zázemí:
- Pezinok - z približne 21,2-tisíc (2011) na vyše 24,4-tisíc obyvateľov, teda nárast o viac ako 15 percent.
- Senec - zo 17-tisíc na vyše 20-tisíc obyvateľov.
- Svätý Jur - nárast takmer o 17 percent na vyše 6-tisíc obyvateľov.
Druhý najväčší percentuálny prírastok spomedzi všetkých 141 slovenských miest má aj naďalej mesto Veľký Šariš pri Prešove. Kým v roku 2011 tu žilo 5 292 ľudí, na konci roka 2025 to bolo už 7 019 - nárast o viac ako 32 percent. Rastie vďaka blízkosti Prešova, miestneho pivovaru a v posledných rokoch pribúda najmä mladých rodín, pre ktoré mesto stavia nové domy aj bytovky.
Najväčší prírastok spomedzi všetkých slovenských miest si však stále drží Stupava. Na konci roka 2025 v nej žilo 12 791 ľudí s trvalým pobytom, čo je oproti roku 2011 (9 282 obyvateľov) nárast o takmer 38 percent - vôbec najvyšší spomedzi slovenských miest.
Ak niekde ľudia pribúdajú, inde musia ubúdať
Pozreli sme sa preto na obce, ktoré sú na smutnej ceste stať sa budúcimi mestami duchov. Zoznam sme zostavovali podľa nasledovných kritérií:
- ide o slovenskú obec so štatútom mesta,
- má menej ako 10-tisíc obyvateľov,
- v porovnaní najnovších dát (koniec roka 2025) s rokom 2011 zaznamenala najväčší úbytok obyvateľov.
Novinkou oproti minulým rokom je, že do tejto skupiny sa prvýkrát dostáva mesto, ktoré donedávna hranicu 10-tisíc obyvateľov ešte presahovalo - a rovno si so svojím úbytkom drží pozíciu na čele rebríčka.
Svidník - nový líder úbytku
Okresné mesto na severovýchode Slovenska donedávna nepatrilo medzi najmenšie mestá s najväčším prepadom, pretože malo vyše 10-tisíc obyvateľov. To sa zmenilo v roku 2023, keď počet jeho obyvateľov klesol pod túto psychologickú hranicu.
Trend pokračuje aj naďalej - ku koncu roka 2025 malo mesto približne 9 500 obyvateľov, čo je oproti roku 2011 pokles o zhruba 17,7 percenta. Svidník tak dnes prepadáva percentuálne rýchlejšie než mestá, ktoré boli donedávna považované za najohrozenejšie.
Hnúšťa
Obec v regióne s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou má za sebou takmer 700-ročnú históriu. Ako mesto vzniklo v roku 1960 po zlúčení s Likierom. V meste sa svojho času vyrobilo najviac surového železa na Slovensku, dokonca tu stála vôbec prvá koksová vysoká pec. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou.
To sa podpísalo aj pod postupný odchod ľudí. Kým v roku 2011 tu žilo ešte 7 781 obyvateľov, na konci roka 2025 ich bolo už len 6 386 – úbytok o takmer 18 percent. Mestu nepomohol ani odchod výrobcu automobilových káblových zväzkov Yura Eltec Corporation Slovakia, ktorý sa presunul do neďalekej Rimavskej Soboty a pripravil tak o prácu stovky ľudí, čo v regióne vyvíja ďalší tlak na odchod obyvateľov za prácou inde.
Tisovec
Len 12 kilometrov od Hnúšte, v rovnakom okrese Rimavská Sobota, je situácia veľmi podobná. Rozvoju mestečka od 16. storočia napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí, neskôr tu vznikla papiereň a pôsobili rôzne cechy. V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov a knižnice, istý čas tu žil Štefan Marko Daxner, autor Memoranda národa slovenského, narodil sa tu aj Vladimír Clementis.
To všetko je však dnes minulosťou a mestečko sa naďalej vyľudňuje. Kým v roku 2011 v ňom žilo 4 306 ľudí, na konci roka 2025 ich počet klesol na 3 533 - pokles o približne 18 percent, čím sa Tisovec radí medzi najrýchlejšie sa vyľudňujúce slovenské mestá.
Medzilaborce
Ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola nepomáha k tomu, aby sa do mesta život vracal. Oblasť sa už v minulosti potýkala so zásadnými sociálno-ekonomickými problémami, o čom svedčí aj to, že mená medzilaboreckých poddaných sa od 16. storočia objavovali v zoznamoch zbojníckych družín.
Ďalšiu ranu priniesli udalosti počas 2. svetovej vojny - tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. Neskôr komunizmus priniesol dva veľké závody, strojársky a sklársky, no ani jeden dnes už nefunguje. Počet obyvateľov klesol z 6 809 v roku 2011 na 5 669 na konci roka 2025 - úbytok o necelých 17 percent, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal trend v blízkej budúcnosti zmeniť.
Kremnica
Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli mincovňa, ktorá je najstaršia dodnes existujúca na svete. A zatiaľ čo turisti sa sem hrnú nielen za históriou, ale aj kvôli európskemu festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, domáci mesto postupne opúšťajú.
K tomu prispieva aj nestabilné podložie poprepichované banskými štôlňami, ktoré brzdí novú výstavbu. Výsledkom je, že obyvateľstvo Kremnice kleslo z 5 601 v roku 2011 na 4 586 na konci roka 2025, čo predstavuje úbytok o vyše 18 percent - aktuálne najvyšší spomedzi porovnávaných miest, tesne pred Tisovcom a Hnúšťou.
Vyľudňovanie nie je len problém východu
Podobný osud postihuje aj viacero väčších miest, ktoré už presahujú hranicu 10-tisíc obyvateľov, no ich úbytok od roku 2011 je tiež výrazný - ide napríklad o Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Myjavu, Šaľu, Partizánske, Humenné, Žiar nad Hronom, Revúcu, ale aj o mnohé krajské a bývalé okresné mestá ako Martin, Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica, Michalovce, Levice, Lučenec či dokonca Košice, ktoré od roku 2011 stratili takmer 7 percent obyvateľov.
Spoločným menovateľom vyľudňujúcich sa miest je dlhodobý nedostatok pracovných príležitostí, pre ktorý sa ľudia postupne naučili z regiónu odchádzať - najčastejšie do väčších centier ako Bratislava, Žilina či Nitra, ktoré ťaží najmä automobilový priemysel, alebo priamo do zahraničia, prevažne do Česka.
Podľa štatistík sa zo Slovenska ročne oficiálne vysťahuje 4 až 5-tisíc ľudí, pričom reálny počet tých, ktorí odchádzajú natrvalo bez oficiálneho odhlásenia, je pravdepodobne výrazne vyšší. K vyľudňovaniu prispieva aj demografia krajiny ako celku. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov, čo je už piaty rok po sebe medziročný pokles a zároveň druhý najvýraznejší úbytok v histórii samostatnej SR.
Pôrodnosť sa v roku 2025 dostala na historické minimum, nižšie, než bola dokonca aj počas druhej svetovej vojny, a ani kladné migračné saldo (v roku 2025 sa do krajiny prisťahovalo takmer 6,4-tisíca ľudí, vysťahovalo sa vyše 4,9-tisíca) už nedokáže úbytok obyvateľstva vykompenzovať.
Otázkou tak zostáva, či sa mestám ako Svidník, Kremnica, Tisovec, Hnúšťa či Medzilaborce podarí nájsť recept na to, ako zvrátiť trend, ktorý z nich pomaly, ale isto robí čoraz prázdnejšie miesta na mape Slovenska.
