Medzilaborce
Ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola nepomáha k tomu, aby sa do mesta život vracal. Osada čoby predchodca mesta vznikla zrejme ešte v druhej polovici 15. storočia a obyvateľstvo, ktoré stálo pri jej zrode, pozostávalo prevažne z rusínskeho, ale aj poľského a v menšej miere i valašského obyvateľstva.
Oblasť sa už v minulosti potýkala so zásadnými problémami. Neudržateľné sociálne a hospodárske pomery tu žijúceho rusínskeho obyvateľstva spôsobili, že od 16. storočia sa mená medzilaboreckých poddaných objavujú v zoznamoch zbojníckych družín.
Ďalšia rana prišla s opatreniami počas Slovenského štátu - tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. Komunizmus priniesol dva veľké závody - strojársky a sklársky - ani jeden však už nefunguje. Počet obyvateľov za 11 rokov klesol o vyše tisíc - z 6 809 na 5 806 (prepad o 14,73 percenta), pričom nič nenasvedčuje tomu, že trend by sa mal zmeniť.
Kremnica
Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete.
A zatiaľ čo turisti sa sem hrnú nielen za históriou, ale aj kvôli európskemu festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, domáci mesto postupne opúšťajú. Rozvoju mesta bráni aj nestabilné podložie, ktoré je poprepichované štôlňami. Výsledkom je, že obyvateľstvo Kremnice sa oproti roku 2011 (5 601) znížilo na 4 812 ľudí, čo predstavuje prepad o 14,09 percenta.
