
Aj keď sa v médiách rieši najmä migrácia z iných krajín, ľudia prirodzene migrujú aj vo vlastných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Ľudia z miest sa sťahujú na vidiek a naopak, z východu krajiny zase prichádzajú ďalší za prácou do okolia Bratislavy. Niekto chce pestovať svoju vlastnú zeleninu, iného zase láka ruch veľkého mesta.
Druhý najväčší prírastok nájdeme na východe Slovenska. Ide o mesto Veľký Šariš v tesnej blízkosti Prešova (+ 27,72 percenta - aktuálne 6 759 obyvateľov). Najväčší prírastok spomedzi miest v našej krajine však patrí Stupave. V roku 2022 v nej žilo 12 685 ľudí, čo predstavuje až 36,66 percentný nárast oproti roku 2011 (9 282 obyvateľov).
- ide o slovenskú obec so štatútom mesta,
- má menej ako 10-tisíc obyvateľov,
- v porovnaní roku 2022 s rokom 2011 zaznamenala najväčší úbytok obyvateľov.
Hnúšťa
Obec v regióne s najväčšou nezamestnanosťou má za sebou takmer 700 ročnú históriu. Ako mesto vzniklo v roku 1960 po zlúčení s Likierom. V meste sa svojho času vyrobilo najviac surového železa na Slovensku, dokonca tu stála vôbec prvá koksová vysoká pec. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou.
To sa podpísalo aj pod postupný odchod ľudí. Zatiaľ čo v roku 2011 tu žilo ešte 7 781, v roku 2022 to bolo už len 6 616 (prepad o 14,97 percenta). Mestu nepomohli ani aktuálne správy o konci Yura Eltec Corporation Slovakia, ktorá vyrába káblové zväzky pre automobilový priemysel.
Spoločnosť sa presúva do neďalekej Rimavskej Soboty, takže 300 ľudí príde o prácu. To v okolí môže spôsobiť ďalší tlak na ekonomickú migráciu z mesta. Ministerka hospodárstva Denisa Saková ešte v decembri oznámila, že oblasť Hnúšte bude v ponuke pre možných budúcich investorov, otázkou je, či prídu skôr, ako odídu ľudia.
Tisovec
V okrese Rimavská Sobota ešte zostaneme. Mesto Tisovec sa nachádza len 12 kilometrov od Hnúšte, situácia tu je však podobná. Rozvoju mestečka už od 16.storočia napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň.
V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci. Istý čas tu žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Spisovateľka Terézia Vansová v meste založila spolok Živena, narodil sa tu aj Vladimír Clementis.
To všetko je však dnes minulosťou a mestečko sa naďalej vyľudňuje. V roku 2011 v ňom žilo 4 306 ľudí, o jedenásť rokov neskôr sa ich počet znížil na 3 664 (pokles o 14,91 percenta).