Pre dôležitosť prvého dňa v roku musela byť domácnosť v minulosti uprataná. Smeti sa z domu nemali vyhadzovať von, lebo by ľuďom ubudlo z majetku. Potrebné bolo vyhýbať sa lenivosti i hádkam.
„Podľa stredovekého cirkevného kalendára sa za Nový rok považoval dátum 25. december. Keď sa neskôr Nový rok presunul na 1. januára, niektoré obrady z 25. decembra sa už len zopakovali,” priblížila Škodová.
Šťastie uletí, peniaze sa rozutekajú
Na spoločnom novoročnom obede sa v minulosti väčšinou stretla celá rodina. Podávať sa nesmelo jedlo z hydiny ani zo zajaca, pretože by ľuďom uletelo šťastie a rozutekali sa peniaze.
„Keď išiel niekto von z domu, mal sa pozerať, koho stretne ako prvého. Ak dievča stretlo ako prvého Žida, malo sa cez rok vydať, keď Cigána, mal im priniesť šťastie,” dodala etnologička NMG. Od tohto značne rasistického zvyku, sa však už našťastie upustilo.
