Vieš, čo je to mokraď alebo si už dokonca niektorú z nich videl na vlastné oči? Podľa definície, mokrade sú vlastne územia, ktoré sú nasiaknuté alebo zaplavované vodou a predstavujú biotopy, ktorých existencia je nevyhnutne podmienená prítomnosťou vody. Napriek vysvetleniu, si ale možno stále nevieš celkom dobre predstaviť, ako mokraď vyzerá a kde ju môžeš nájsť. Máme odpovede na všetky otázky.
Vzácne biotopy riečnych ramien chráni združenie BROZ
Oslovili sme odborníkov zo združenia BROZ (bratislavské regionálne ochranárske združenie), aby nám tento biotop predstavili. Ide o združenie, ktoré na Podunajsku a v Karpatoch chráni a obnovuje vzácne biotopy riečnych ramien a mokradí. Aká je ich činnosť, čo sa usilujú dosiahnuť a aké majú plány, sa dozvieš na nasledujúcich riadkoch. Odpovedala nám Michaela Kalivodová.
Mokraď je slovo, ktoré sa často v hovorenej reči alebo v médiách nepoužíva, a aj preto verejnosti význam tohto ekosystému zatiaľ zvyčajne uniká. Čo považujete za to najdôležitejšie, čo by mali ľudia o mokradiach vedieť a ako zvýšiť povedomie o ich význame?
Mokrade predstavujú biotop založený na prítomnosti vody. Na rozdiel od jazera sa v nej nenachádza voda celoročne, ale prichádza a odchádza na základe poveternostných podmienok. V prípade väčších zrážok alebo záplav sa voda v takomto území nahromadí a postupne ju potom v suchšom období opúšťa. Ide v podstate o zníženiny v krajine ktoré majú vhodnú neprípustnú pôdu, a tak vedia na určitý čas udržať v sebe vodu.
Na takéto biotopy sú naviazané špecifické druhy rastlín a živočíchov. Z rastlín sú to napríklad rôzne druhy pálky, ostríc alebo sitín, ktorým takéto prostredie vyhovuje. Na ne sú následne viazané druhy živočíchov, pre ktoré mokraď predstavuje buď vhodné alebo jediné miesto na život, ako je napríklad náš endemický druh hraboš severský panónsky.
Vďaka veľkému množstvu obojživelníkov, ktoré tu nachádzajú miesto na rozmnožovanie v mokradi nachádzame rôzne druhy brodivých vtákov, ktoré nej zas nachádzajú potravu. Ako je teda vidieť, tento biotop na seba naväzuje vysoký počet druhov rastlín a živočíchov.
V čom vidíte najväčší súčasný prínos mokradí?
Dôležitosť mokradí v súčasnosti je v zadržiavaní vody v krajine. Pri súčasných klimatických zmenách sú mokrade vhodné jednak ako zvlhčovače prostredia a na druhej strane sťahujú vodu pri väčších búrkach.
Myslíme si, že je dôležité poukazovať na ich nenahraditeľné miesto v prírode, kde predstavujú na jednej strane útočisko pre množstvo druhov rastlín a zvierat a na druhej, ich úloha prírodnej špongie, ktorá pri väčších zrážkach vodu absorbuje a v suchších obdobiach postupne vodu púšťa a tak okolie ochladzuje.
Monokultúrne pestovanie, narúšanie biodiverzity, výrub stromov, atď...človek často umelo a zbytočne zasahuje do mnohých prírodných procesov, aj tam, kde to nie je vôbec potrebné. Ako treba pristupovať k obnove mokradí, aby nedošlo k ešte väčšej škode?
Veľká časť mokradí na južnom Slovensku bola v procese meliorácií odvodená a premenená na poľnohospodársku pôdu. Príroda si avšak pamätá, a tak po väčších dažďoch máme šancu vidieť, kde takéto mokrade pôvodne boli. Dnes ostala z tejto veľkej siete mokradí už iba hŕstka. Najväčším problémom je ich slabá konektivita teda prepojenosť.
Často sú od seba vzdialené niekoľko desiatok kilometrov a pre jednotlivé druhy sa tak stráca možnosť migrácie, čo zabezpečuje jednak výmenu génov medzi populáciami alebo v prípade, že na niektorej mokradí niektorý druh vymrie, je ťažké ju znova pre tento druh osídliť.
Ďalším nebezpečenstvom pre mokrade je neustále rozťahovanie sa poľnohospodárov za hranice pozemkov. Každým rokom sa traktor prejde o meter ďalej, a tak ukusuje z časti mokrade. Nesmieme zabudnúť ani na postreky ktoré samozrejme prenikajú do vody v mokradiach.
Veľmi často tvar pozemkov neodzrkadľuje geomorfologické tvary v realite, a tak sa stáva, že mokrade často zasahujú aj do ornej pôdy, a tak vzniká priestor pre hádky medzi ochranou prírody a poľnohospodármi. Je ťažké vode ukazovať kde je hranica pozemku.
Aktuálne organizujete finančnú zbierku na kúpu 42 hektárovej mokrade uprostred poľnohospodárskej krajiny. Priblížite nám túto geografickú oblasť a v akej fáze sa dobrovoľná zbierka nachádza?
Mokraď sa nachádza pri obci Čiližská Radvaň v srdci južného Slovenska. Táto 42 hektárová parcela nie je súčasťou chráneného územia Čiližské močiare, avšak geomorfologicky tam patrí.
Dlhšie roky sa snažili poľnohospodári túto parcelu obhospodarovať, avšak každý väčší dážď im ukazoval históriu tohto územia. Sem jednoducho voda patrí, asi aj preto boli v minulosti pokusy o pestovanie ryže na tomto území. Táto mokraď je jednou z mokradí, ktoré sa nachádzajú popri Čiližskom potoku, ktorý sa nám podarilo v roku 2017 obnoviť. Práve tento potok predstavuje ideálny biokoridor spájajúci tieto mokrade.
V súčasnej dobe sa nám podarilo vyzbierať skoro 90% sumy, a tak za pomoci všetkých prispievateľov sme túto mokraď odkúpili a teraz čakáme na zaradenie do územia európskeho významu Čiližské močiare. Veríme, že sa nám čoskoro podarí vyzbierať aj ostávajúcich 10% sumy, ale našťastie už teraz je parcela plne pod kontrolou prírodných procesov. Mokraď si začala túto parcelu späť brať a vidieť ako sa postupne kukuričné šulce strácajú v ostriciach a trstinách.
V blízkosti mokrade, ktorú plánujete odkúpiť sa nachádzajú močiare, ktoré obýva hraboš severský panónsky. Čím je tento živočíšny druh jedinečný? Prípadne, pre aké iné živočíchy sú mokrade nenahraditeľným domovom?
Ide o, na prvý pohľad, nenápadného živočícha, ktorého nie je také jednoduché v prírode vidieť. Je však naozaj jedinečný, tento poddruh hraboša severského žije len na veľmi malom území - Panónskej panve, je teda endemitom tejto oblasti. Od toho je aj odvodený názov poddruhu. Vyskytuje sa len na juhu Slovenska, v Maďarsku (pri slovenských hraniciach), pri Neziderskom jazere v Rakúsku a izolovaná populáciu môžeme nájsť pri Balatone v Maďarsku.
Ďalšou výnimočnosťou je, že sa tu vyskytoval už v dobe ľadovej. Keď ľadovce ustupovali, jediným vhodným prostredím zostali na spomínanom území ostricové podmáčané lúky. Je taktiež dôležitou súčasťou potravných sietí a znižovanie početnosti tohto druhu negatívne vplýva aj na predátori a dravce v krajine.
Podmienky pre tohto výnimočného hraboša sa nám darí zlepšovať vďaka projektu LIFE Microtus II. Mokraď je však domovom nespočetného množstva ďalších druhov - bezstavovcov, obojživelníkov, plazov, vtákov aj rastlín, veľa z nich zaradených do Červeného zoznamu ohrozených druhov.
Vaše združenie je aktívne už 26 rokov a realizovalo niekoľko rôznorodých projektov zameraných nielen na mokrade. Ktorý z nich bol pre vás najpamätnejší a prečo?
Jedným z najvýraznejších projektov bol však projekt Ochrana dážďovníka tmavého (Apus apus) a netopierov v budovách na Slovensku, za ktorý sme v roku 2018 spolu s partnermi projektu získali prestížne ocenenie LIFE best of the best.
Projekt sa zameral na podporu týchto druhov v mestskom prostredí. Keďže dážďovníky a netopiere stratili svoje prirodzené stanovištia na hniezdenie, presťahovali sa do mestského prostredia a využívajú najmä panelové domy. Tie sa však po rôznych odborných úpravách stávajú neobývateľné pre tieto živočíchy.