Bývalý nacistický vyhladzovací tábor v Osvienčime.Pixabay
StoryEditor

Dnes si pripomíname Deň obetí holokaustu. Zo Slovenska deportovali desiatky tisíc Židov

TASR09.09.2021., 12:54h
Pod číslom 198/1941 vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až k deportáciám Židov do koncentračných táborov.
Lajkuj Brainee.sk na

Od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe uplynie dnes (9. septembra) 80 rokov. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, kedy si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Podľa Martina Korčoka, vedúceho Múzea holokaustu v Seredi, je aj tento deň príležitosťou pripomenúť si tragédiu holokaustu, s ktorým sa spája bolesť, smrť a iracionálna nenávisť.

„Židovský kódex priniesol pre Židov na území Slovenska takú tragédiu, že trauma z nej prechádza na ďalšie generácie. Pripomínaním si týchto udalostí vzdávame hold ľuďom, ktorí museli zomrieť len preto, že sa narodili ako Židia. Zároveň upozorňujeme širokú verejnosť na nebezpečenstvo nenávistných prejavov proti členom akejkoľvek minority. História ukázala, ako môžu skončiť. Najdôležitejšie je preto vzdelávanie v oblasti ľudských práv, ktorému sa roky systematicky venujeme aj v Múzeu holokaustu v Seredi,” uviedol pre TASR.

Príchod jedného z transportov do tábora v Osvienčime. Príchod jedného z transportov do tábora v Osvienčime. holocaustresearchproject.org

​​Židovský kódex, ktorý vláda vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 - 1945.

Hlavným iniciátorom Židovského kódexu bola vláda, pretože išlo o vládne nariadenie s mocou zákona, ale podľa Korčoka: „Môžeme povedať, že iniciátorom protižidovskej politiky bol celý aparát slovenského štátu, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Čiže nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy, regionálni politici, rôzne inštitúcie, či dobová tlač.”

Kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi.

Príchod jedného z transportov do tábora v Osvienčime. Príchod jedného z transportov do tábora v Osvienčime. holocaustresearchproject.org

​Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Korčok pre TASR pripomenul, že protižidovská politika nevznikla zo dňa na deň a Židovský kódex predstavoval jej vrchol.

„Charakter slovenského štátu nemôžeme nazývať len prívlastkom vojnový, pretože sa formoval už v predvojnovom období. Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 sa stal antisemitizmus jeho oficiálnou politikou. Protižidovské opatrenia sa prijímali prakticky hneď od vzniku slovenského štátu. Na ich základe Židia na Slovensku nemohli vykonávať niektoré povolania, prichádzali o svoje majetky, boli umiestňovaní do pracovných táborov a stredísk a napokon deportovaní za hranice slovenského územia, kde bola väčšina z nich fyzicky zlikvidovaná,” uviedol vedúci Múzea holokaustu v Seredi.

Protižidovská politika napokon vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942 a do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58-tisíc Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.

Prezidentka vyzýva ľudí, aby si uctili obete holokaustu a spoznali ich príbehy

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzýva ľudí, aby si uctili pamiatku obetí holokaustu a spoznali ich príbehy. Na sociálnej sieti poukázala na Kamene zmiznutých - Stolpersteine, ktoré pripomínajú „príbehy nespravodlivosti a nepredstaviteľného utrpenia.” Urobila tak pri príležitosti 80. výročia od prijatia tzv. Židovského kódexu.

„Pred 80 rokmi vláda Slovenského štátu po vzore Norimberských rasových zákonov prijala Židovský kódex. Dnes už vieme, že bol krokom k deportáciám do koncentračných táborov, ktoré sa začali o niekoľko mesiacov neskôr,” napísala.

Priblížila, že rozsah ľudských strát, ktoré takto vznikli, dokumentuje viacero pamätníkov. Medzi nimi aj Kamene zmiznutých – Stolpersteine, ktoré na vyše 70 adresách na Slovensku a mnohých ďalších miestach po celej Európe pripomínajú miesta, kde žili alebo pôsobili ľudia zavraždení počas holokaustu.

„Keby sa naša spoločnosť o nich neobrala, bola by dnes poznateľne iná,” napísala Čaputová. V tejto súvislosti vyzvala ľudí, aby o kamene symbolicky „zakopli" a spoznali tak príbehy obetí. „Za každým jedným z nich je ľudský osud, ktorý nás poučí o našej histórii,” uviedla.

Slovensko si vo štvrtok pripomína 80. výročie prijatia Židovského kódexu – protižidovskej právnej normy prijatej vládou Slovenského štátu v roku 1941. Židovský kódex sa radil medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripomenulo, že tragickým vyústením bolo 70.000 obetí holokaustu z územia vtedajšieho Slovenska.

Prezidentka sa pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu vo štvrtok zúčastní na pietnej spomienke v Múzeu holokaustu v Seredi, kde vystúpi s príhovorom.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. august 2022 00:42