Len málokto sa môže pochváliť takým pestrým životopisom, ako práve František Samuel Figuli, rodák z Klenovca v okrese Rimavská Sobota. Pro jeho čítaní totiž človek nadobudne pocit, ako by nešlo o život jednej, ale minimálne štyroch rôznych osôb.
Štúdiá v Pešti
Figuli sa narodil v posledný deň roka 1825. Rodičia ho poslali študovať medicínu do Budapešti, kde sa zhodou okolností v rokoch 1848-49 ocitol uprostred revolúcie. Tá v Uhorsku definitívne skoncovala s feudalizmom v Uhorsku. Okrem toho prerástla v (neúspešnú) vojnu za nezávislosť Uhorska od Rakúska.
Paralelne s týmto bojom Maďarov za nezávislosť od Rakúska prebiehal aj ozbrojený boj jednotlivých nemaďarských národností Uhorska (konkrétne Slovákov, Srbov, Chorvátov, Rumunov a Rusínov/Ukrajincov) proti Maďarom. Slovenská časť tohto boja sa tradične nazýva veľmi jednoducho - slovenské povstanie.
Na jeho hlavu vypísali odmenu
Treba však dodať, že Figuli sa, zrejme ovplyvnený životom v Pešti, postavil na stranu Lajosa Kossutha a Maďarov. Po bitke pri Világoši sa vrátil do svojej rodnej obce, kde na neho podľa Forbesu dokonca vypísali odmenu 3-tisíc zlatých, pretože verejne rozprával o svojom pôsobení v revolúcií.
Skrývať sa mal v jaskyni nad Klenovcom. Práve vtedy sa mal rozhodnúť, že sa vydá do sveta. Zdrojov o jeho živote nie je príliš veľa, no s istotou vieme, že po prezradení utiekol do Turecka, Talianska a Spojených štátov.
Po boku Lincolna
Je pravdepodobné, že svoju prvú cestu do Ameriky uskutočnil už roku 1848, a teda približne v časoch, kedy začala v jeho domovine horieť revolúcia. Medzitým sa však zúčastnil aj v ďalších vojnách.
Bojoval dokonca aj v americkej občianskej vojne po boku Abrahama Lincolna na strane Únie. Ďalšie vojenské skúsenosti získal aj v Krymskej vojne a v roku 1866 vstúpil do talianskeho vojnového loďstva, kde bojoval o zjednotenie krajiny po boku Giuseppeho Garibaldiho.
Neúspešná cesta na severný pól
Za veľkú mláku sa vrátil v roku 1868, kedy sa mu podarilo splniť aj podmienky na získanie amerického občianstva. Študoval medicínu na univerzite v St. Louis a stal sa praktickým lekárom. Vo Virginii vlastnil plantáž, na ktorej pestoval bavlnu a tabak podľa rád a vedeckých poznatkov známeho slovenského botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho.
Neskôr sa dokonca pridal k výskumnej expedícii, ktorá si to namierila až na severný pól. Dostať sa priamo k nemu sa mu však zrejme nepodarilo.
Poznačený náročnou cestou sa rozhodol vrátiť naspäť na Slovensko, kde sa jeho životný kruh uzavrel. Zomrel v roku 1881 v Kokave nad Rimavicou, kde je aj pochovaný.
