TASR/AP, archív Pavla
StoryEditor

Pavol anonymne ubytoval Ukrajincov. Nemám rád zviditeľňovanie sa na samozrejmostiach, hovorí

Dominika Pacigová05.03.2022., 10:00h
V prvý deň vojny na Ukrajine podal pomocnú ruku rodine, ktorá utekala pred vojnou. 36-ročný Slovák je presvedčený o tom, že urobil najmenej, čo mohol.
Lajkuj Brainee.sk na

Ľudia z celého sveta sa spájajú, organizujú protivojnové protesty, zbierky a niektorí už aj poskytli domov tým, ktorí utekajú pred vojnou. 36-ročný Pavol odchádzal spolu s priateľkou 24. februára z Ukrajiny. Vyhnal ich strach z vojny.

Cestou na Slovensko, keď stáli v kolóne, im na okno auta zaklopal muž, ktorý ich prosil, aby mu vzali ženu a tri deti na Slovensko. Pavol neváhal a pravdepodobne bol medzi prvými, kto prechádzal cez hranice s rodinou z Ukrajiny, ktorá potrebovala podať pomocnú ruku.

Príbeh ani emócie, ktoré zažil pred slovenskými hranicami, nezdieľal na sociálnej sieti. Urobil tak jeho kamarát s tým, že neuviedol jeho meno, priezvisko ani fotku. Pavol prehovoril aj pre brainee.hnonline.sk s tým, že chcel ostať v anonymite. Tvrdí, že sa nepotrebuje hrať na hrdinu a nemá rád sebecké zviditeľňovanie sa na samozrejmostiach.

V kolóne stáli viac ako jedenásť hodín

Pavol má priateľku z Ukrajiny. Žijú spolu už istý čas, a preto sa rozhodli navštíviť jej rodinu. Poznal jej sestru, no chcel spoznať aj jej mamu a ďalších blízkych. Mali u nich stráviť desať dní, no ich plány sa zmenili, keď Rusko napadlo Ukrajinu. 24. februára ich z krajiny vyhnal strach. Zbalili si veci, s ťažkým srdcom a slzami v očiach sa rozlúčili s priateľkinou mamou a sestrou, ktoré sa rozhodli ostať v krajine, a okolo obeda vyrazili na Slovensko.

Cestujúci v osobných autách, ktorí smerovali z Ukrajiny na Slovensko, strávili pred hranicami aj niekoľko hodín. To bol aj prípad Pavla a jeho priateľky. „Boli sme 130 kilometrov od slovenskej hranice, no v kolóne, ktorá mala približne 1,5 kilometra, sme stáli viac ako jedenásť hodín. Niekedy sme sa nepohli z miesta aj polhodinu,“ prezradil.

Momenty, na ktoré nikdy nezabudne 

Jeho priateľka sledovala vývoj situácie na internete a informovala Pavla, že na ukrajinsko-poľskej hranici začínajú otáčať mužov od 18 do 60 rokov. Prezident Volodymyr Zelenskyj totiž vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.

Muži sa onedlho začali lúčiť so ženami a deťmi aj na ukrajinsko-slovenskej hranici. „Ani jedného človeka to nenechalo chladným. Boli to emotívne príbehy, chlapi boli bledí. Panika, ktorá nastala medzi rodinami, bola neskutočná. Boli to situácie, na ktoré sa bude veľmi ťažko zabúdať, a myslím si, že sa to ani nepodarí,“ skonštatoval Pavol.

V kolóne sa ich snažila predbehnúť rodina, ktorá mala vzadu v aute malé dieťa. „Hovoril som priateľke – vidíš, ako tá dcéra na nás pozerá? To sa nedalo odmietnuť,“ zaspomínal. 

Tým však silné momenty v kolóne nekončili. Pavol sa nachádzal pár kilometrov od slovenskej hranice, bolo pred ním približne pätnásť áut. V tom okamihu mu na okno zaklopal muž so slzami v očiach, aby mu vzal 16-ročného syna. Pavol neváhal.

Chalan približne po piatich minútach telefonoval s otcom. Pavol sa s ním spojil ešte raz. Povedal mu, že jeho žena nechce odísť, ale on ju pošle aj nasilu s ich dvomi deťmi – ročnou dcérou a deväťročným synom. Majú totiž rodinu v Česku, ktorá mala po nich prísť. „Bola to trojminútová záležitosť, nemal som s tým ani najmenší problém. Naložili sme do auta čo najviac vecí, zmestil sa aj kočiar. Otec detí mi chcel dať peniaze, ale povedal som mu, nech nemá strach a postará sa o seba,“ priblížil 36-ročný Slovák.

Pavol spomína, že medzitým prišli k autu vojaci, dvaja so samopalmi na chrbte, aby zistili, prečo je muž v aute. Keď im ukázal slovenský pas, ďalej to neriešili. „16-ročnému chalanovi však povedali, nech si vystúpi. Chceli ho otočiť, no hovoril som im, nech sa mu poriadne pozrú do dokladov. Nakoniec ho pustili s nami,“ dodal.

Na hranici ich vybavovali približne 20 až 25 minút. Najmä ukrajinskú rodinu. Pár minút po polnoci prekročili hranice. Keďže Pavol žije s priateľkou v Nitre, čakalo ich ďalších päť hodín cesty domov. „Smerom do Nitry mi vbehol do cesty jeleň. Trafil len spätné zrkadlo, no mohlo to dopadnúť omnoho horšie. Stále to však bolo nič oproti tomu, čo sme zažili pár hodín predtým,“ objasnil.

Nepotrebuje sa hrať na hrdinu, chcel len pomôcť 

Žena s tromi deťmi sa u nich doma zložila na pár hodín. Pavol medzitým zabezpečil stravu a jeho známa dokonca napiekla jablkový koláč a pagáče na cestu pre rodinu z Ukrajiny. Večer pre nich prišiel známy z Česka. „Pani hodila priateľke 100 eur do kabelky, no vrátili sme jej ich späť. Jediná vec, ktorú sme od rodiny prijali, bola malá bomboniéra od pána z Česka, ktorý pre nich prišiel,“ uviedol. 

Pavol zároveň opísal, aké hrôzy prináša vojna„Pozeráte sa na ročné dievčatko, uplakanú ženu, ktorá žila pokojný rodinný život v meste. Zo dňa na deň však museli opustiť krajinu, ísť do neznáma a vôbec nevedia, či idú dočasne, alebo natrvalo,“ poznamenal.

36-ročný Slovák je presvedčený o tom, že urobil najmenej, čo mohol. Aj počas nášho rozhovoru chcel, aby ostalo jeho priezvisko v anonymite. „Nedával som to ani na Facebook, povedal som o tom len šiestim alebo siedmim kamarátom. Nepotrebujem sa hrať na hrdinu, nemám rád sebecké zviditeľňovanie sa na samozrejmostiach. Chcel som iba nezištne pomôcť,“ doplnil.

Pavol je v kontakte so 16-ročným chalanom, prednedávnom dostal od neho informáciu, že aj ich otcovi sa nejakým spôsobom podarí dostať sa do bezpečia. Na otázku, či by poskytol domov aj iným ľuďom z Ukrajiny, má jasnú odpoveď: „Hoci máme len dve voľné lôžka, nie je o čom. To je najmenej, čo môžeme pre ľudí urobiť.“

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
20. august 2022 02:32