
Testy napustené covidom, suseda mi povedala či „zaručené“ fakty. Internetom sa počas pandémie šíria rôzne hoaxy. Pri niektorých sa ti až zatočí hlava, no stále sa nájdu takí, ktorí ich s radosťou šíria ďalej. Predtým, než sa rozhodneš zdieľať akúkoľvek informáciu, mal by si si položil päť základných otázok, upozorňuje Polícia Slovenskej republiky na Facebooku.
Začiatkom októbra sa internetom šírila nahrávka, v ktorej ženský hlas presvedčivo hovoril, že od 1. októbra sú všetky testy napustené covidom a očkovaní pacienti sú potajomky liečení Ivermectinom.
Polož si päť otázok
Miestami je až zarážajúce, čomu všetkému dokážu ľudia uveriť. Polícia práve preto neustále vyvracia hoaxy a poplašné správy.
Predtým, než budeš čokoľvek zdieľať alebo komentovať, polož si päť otázok - Kto to vytvoril? Z akých zdrojov informácií? Odkiaľ to pochádza? Prečo to zdieľate? Kedy to bolo zverejnené?
Overovanie informácií je nesmierne dôležité. Zaberie ti to možno pár minút, no aspoň sa uistíš v tom, či zdieľaš pravdivú informáciu alebo hoax.
Ak máš vo svojom okolí popieračov koronavírusu či antivaxerov, skús sa s nimi porozprávať. „Sadnite si s osobou, o ktorej viete, že zdieľa konšpirácie a verí dezinformáciám, pripravte sa na diskusiu a pýtajte sa otázky. Použite na tohto človeka jeho vlastné argumenty a sledujte, ako bude reagovať, či sa nezačne zamotávať do vlastnej spleti výmyslov,“ uviedla v rozhovore pre Brainee Marcela Rebrová, doktorandka na Katedre žurnalistiky UK, kde okrem iného vyučuje mediálnu výchovu.
Čím to je, že v niektorých regiónoch verí hoaxom a fake news každý druhý a niekde to je, naopak, pomerne zriedkavé? „Výrazný vplyv na formovanie názorov má aj prostredie, z ktorého pochádzame, resp. prostredie, v ktorom žijeme. Nižšia úroveň vzdelanosti, alebo naopak vyššia miera nezamestnanosti v konkrétnom regióne, má na myslenie a vnímanie človeka veľký dopad,“ dodala Rebrová.