TASR/František Iván
StoryEditor

Umelé kahance, vence a gýčové kvety. Ľudia počas Dušičiek majú problém s tým, kam ktorý odpad patrí

Marta Fandlová31.10.2021., 08:00h
Veľa z nás si uctieva svojich blízkych tým, že im vyzdobíme hrob a zapálime sviečku. Možno si si už aj ty všimol, že atmosféru dušičkových dní nesprevádza len pokoj, ticho či vôňa sviečok, ale aj neskutočne preplnené kontajnery.
Lajkuj Brainee.sk na

V čase, keď spomíname na svojich blízkych, by sme však nemali zabúdať ani na životné prostredie. Vedel si o tom, že polovica všetkého odpadu, ktorý sa na našich cintorínoch vytvorí, vznikne len počas obdobia Dušičiek?

Je to preto, lebo v tomto období návštevnosť cintorínov stúpne až o 200 percent. Cintoríny väčšinou produkujú 1 percento z celkového odpadu v meste.

Veľkokapacitný kontajner sa bežne zaplní počas troch dní, v období sviatkov sa zaplní už za jeden deň. V kontajneroch sa nachádzajú najmä umelé kvety či vence, plastové kahance so zvyškami vosku či rôzne druhy ozdôb, sklo a aj pohrabané lístie. Ľudia na Slovensku majú stále problém s recykláciou, preto sa nemôžeme čudovať, že triedenie odpadu na slovenských cintorínoch je tiež jeden obrovský problém.

Mnohé slovenské cintoríny síce chceli zaviesť triedený zber, ale návštevníci cintorína tento odpad aj tak nevedeli triediť. 

Cintorínske prehrešky

Organizácia Živica pred pár dňami skúmala, čo všetko sa nachádza v takom bežnom veľkokapacitnom kontajneri.

Návštevníci do nich hádžu naozaj všetko. Do bioodpadu zvyknú hádzať pohrabané lístie, ktoré tam zahodia spolu s igelitovou taškou, do kontajnerov hádžu aj umelé kvety s rôznymi plastovými drôtikmi či stuhami. Celosvetovo sa na cintorínoch hádžu do odpadu aj tisícky vyhorených a obyčajných sviečok.

Vieš, aké najväčšie ekologické prehrešky na cintorínoch robíme? Len na bratislavskom cintoríne vytvoríme neuveriteľných 1000 ton odpadu ročne, presne toľko odpadu vyprodukuje za rok 2300 Slovákov. Medzi naše najväčšie prehrešky patrí to, že do veľkokapacitného kontajnera hádžeme v celku kahance, ktoré sa nedajú recyklovať. Pri nich je dôležité, aby sme oddelili kovový vrch od plastového celku. Plastové kahance však aj tak nechcú recyklátori prijímať do triediacej linky aj preto, lebo sa v nich nachádza už roztečený vosk, ktorý by na triediacej linke spôsobil problémy. Ďalšia vec, ktorú robíme zle a dá sa ľahko zmeniť, je to, že do kontajnera s bioodpadom hádžeme celé kvety aj s plastovými stuhami či plastovými drôtikmi. Pri zametaní lístia okolo hrobov robíme tiež jednu chybu - do kontajnera s bioodpadom hodíme aj plastovú igelitku, do ktorej sme odpad nazbierali.

Pýtaš sa, či sa to všetko dá robiť lepšie? Odpoveď je jednoduchá - áno, dá a prinášame ti aj tipy.

  • S ekologickejšou alternatívou môžeš začať už pri výbere hrobu, dôležité je napríklad zistiť to, odkiaľ kameň, ktorým osadíš hrob, bude pochádzať, miesto kameňa z Číny si môžeš zvoliť lokálnu alternatívu.
  • Jednoznačne nenakupuj nerecyklovateľné kahance, umelé vence či umelé kvety, omnoho ekologickejšie bude, ak kúpiš živé sezónne kvety či vysadíš okolo hrobu kvety. Ozdobiť hrob môžeš aj konárikmi so šípkami, čečinou, machom či gaštanmi. Ak máš čas, môžeš doma vyrobiť aj prírodný veniec.
  • Ak chceš niečím ozdobiť hrob, ekologickejšie bude, ak v bezobalovom obchode kúpiš sviečky, ktoré sú buď zo sójového, alebo včelieho vosku. Veľmi pekne vyzerajú aj holé sviečky bez ničoho, ktoré môžeš ponoriť do misky s vodou.
  • Nezabudni, ak budeš upratovať okolie hrobu, nezahoď potom lístie aj s igelitkou do bioodopadu.
  • V prípade, že chceš svojich blízkych pochovať čo najekologickejšie, alternatívou sú aj prírodné cintoríny.

Ekologickejší a prírodný cintorín na Slovensku nájdeš vo Zvolene a nazýva sa Záhrada spomienok. Záhrada spomienok je prvý prírodný cintorín a vznikol pred 4 rokmi. V Záhrade spomienok je popol zosnulých ukladaný do kvetinových záhonov či ku koreňom stromov, priamo alebo v rozložiteľných urnách. Na tomto cintoríne nenájdeš žiadne klasické náhrobky, mená zosnulých nesú kamenné tabuľky.

Posledné rozlúčky sa odohrávajú pod šírym nebom a ich podoba sa odvíja od prianí pozostalých. Záhrada spomienok je súčasťou mestského Cintorína Zlatý Potok vo Zvolene. Vznikla spoluprácou neziskovej organizácie Živica, mesta Zvolen a združenia Ke kořenům, ktoré založilo a spravuje Les vzpomínek – prvý český prírodný cintorín v Prahe. Vo svete sú tieto cintoríny už samozrejmosťou, bolo by skvelé, aby sa postupne rozrástli po celom Slovensku. Myslím si, že nie počet sviečok na hrobe či dokonalo vyzdobený hrob, ale naše myšlienky a spomienky vedia najlepšie odraziť našu lásku a úctu voči našim blízkym.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
20. november 2024 07:05