Začínal na uliciach rodného Krnova, pod rôznymi organizáciami pôsobil v Bruntáli, Ostrave aj vo Frýdku-Místku. Aktuálne pracuje v spoločnosti Renarkon a patrí do terénneho programu Beskydy, ktorý zahŕňa Třinec, Český Těšín, Jablunkov a Frýdlant nad Ostravicí. Píše portál Idnes.cz
Je presvedčený, že represia ani zastrašovanie nefungujú. A nesúhlasí s názorom, že feťáci si za svoju závislosť môžu sami.
Ako sa stalo, že ste sa začali zaujímať o drogovo závislých?
To, že časť ľudí potrebuje k životu drogy, som si prvýkrát uvedomil na vojne v Litoměřiciach na začiatku deväťdesiatych rokov. Niektorí „spolubojovníci“ sa s pobytom v armáde vyrovnávali tak, že fajčili marihuanu, čuchali lepidlá a rozpúšťadlá, ďalší chodili do útulku po psie lieky a zapíjali to alkoholom. Začal som sa o to zaujímať, a keď vtedajší okresný úrad v Bruntáli vyhlásil výberové konanie na protidrogového terénneho pracovníka pre Krnovsko, prihlásil som sa.
Čo je hlavnou náplňou vašej práce v teréne?
Vymieňam užívateľom drog použité ihly za čisté, aby sa po uliciach nepovaľovali špinavé a nikoho neohrozovali. To nie je možné bez znalosti drogovej scény a dôvery klientov. Napríklad v Třinci je okolo dvesto užívateľov pervitínu. Spolupracujeme asi s polovicou z nich. Zvyšok tvoria ľudia, ktorí sa schovávajú po bytoch, mnohí pendlujú medzi slobodou a väzením. Použité ihly zbierame aj v teréne. Zachytíme približne deväťdesiatpäť percent použitých striekačiek. Dalo by sa povedať, že sme takí špecializovaní smetiari, ktorí udržiavajú mestá bezpečné.
Medzi užívateľmi tvrdých drog teda stále prevažujú tí, ktorí si ich pichajú?
Je ich veľká časť. V Moravskosliezskom kraji odhadujeme okolo päťtisíc. V celej republike používa intravenózne podanie približne štyridsaťsedemtisíc ľudí.
Čo je na tomto spôsobe, ktorý zanecháva na tele stopy, také príťažlivé?
Ide o to, čo s vami droga urobí. Pri vnútrožilovom podaní je jej nástup neopakovateľný. Je to až démonicky silný zážitok, ktorý prevyšuje všetky ostatné spôsoby. Ak drogu fajčíte, šnupete alebo prehĺtate v kapsuliach, nikdy nie je nástup taký intenzívny. Existuje množstvo ľudí závislých priamo na samotnom akte prepichnutia kože ihlou.
Čím to je, že si pervitín aj napriek konkurencii iných látok drží prvé miesto?
Je to droga, ktorá bude Stredoeurópanov a Českú republiku prenasledovať asi ešte veľmi dlho. O Čechoch sa hovorí, že sú najlepší variči pervitínu v Európe. Aj keď ho vynašli Japonci, máme k tejto droge zvláštnu náklonnosť a je to pre našu drogovú scénu špecifická vec. Pervitín sa u nás varil už za komunistov, len sa o tom nesmelo hovoriť. Dnes napríklad v Třinci – a podobne je to v celom regióne – platí, že máme asi pätnásť užívateľov pervitínu na jedného, ktorý berie niečo iné.
Čo iné vaši klienti berú?
Cez Poľsko sa k nám dostávajú látky ako alpha-PVP, mefedrón a najnovšie klefedrón, čo sú syntetické stimulanty vyrábané v Číne. Majú podobné účinky ako metamfetamín, no sú asi o tretinu lacnejšie. Vo väčšej miere sa začali dovážať pred niekoľkými rokmi, keď polícia rozbila veľkú výrobnú a distribučnú sieť. Od Jablunkova po Valašské Meziříčí vrátane Ostravy sa pervitín, ktorého cena prudko stúpla, nedal zohnať.
Ako to, že drogy z Číny ešte pervitín neprevalcovali?
Majú svoje nevýhody. Napríklad pomalší nástup, kratšie trvanie účinku, a kvôli vyššej toxicite spôsobujú paranoidné stavy alebo stihomam. Starí pervitínoví harcovníci hovoria, že sú to syntetické blbosti.., ktoré ich nezaujímajú.
A čo mladšia generácia?
Tá už na pervitíne tak nelipne a aj z finančných dôvodov skúša aj iné látky. Na mladšiu generáciu cielia takzvané designer drugs (dizajnérske drogy), ktoré sú úzko spojené s tanečnou a hudobnou zábavou. Ide o neustále nové variácie ilegálnych látok, ktoré sa im podobajú, ale majú iný chemický vzorec. Kým ich polícia nezachytí, neoznačí za nebezpečné a neposunie zákonodarcom, aby ich zaradili na zoznam zakázaných látok, sú oficiálne legálne. Medzitým už v Číne vyrábajú ďalšiu verziu, do ktorej len pridajú nejaký nový prvok. Je to nekonečný boj a do Európy denne prúdia ďalšie nebezpečné látky.
Ako je to s heroínom?
Patrí medzi opioidy a na lokálnej scéne sa príliš nevyskytuje. Istý čas však heroínu podľahla napríklad komunita olašských Rómov v Ostrave. Je to silná droga známa tým, že zabila veľa ľudí. V porovnaní s novými opioidmi, ako je fentanyl alebo nitazén, však pôsobí ako cudné a nevinné dievča.
Fentanyl je až päťdesiatkrát silnejší než heroín, nitazén dokonca až päťstokrát. V USA zomreli na predávkovanie fentanylom tisíce ľudí. V Pensylvánii hovoria o fentanylovej epidémii. Napríklad na Bruntálsku boli prípady úmrtí, keď si ľudia extrahovali fentanyl z náplastí proti bolesti a predávkovali sa, ale nejde o masovú záležitosť. V Prahe alebo na Plzeňsku s tým možno majú o niečo väčší problém, ale v našom kraji ide len o jednotky prípadov.
Čím to je, že tomu dokážeme odolať?
Na našom trhu dlhodobo dominujú stimulanty ako pervitín. O opioidy už nie je taký záujem. A to je asi aj naše šťastie.
Keď sa vrátime k pervitínu, čo spôsobuje, že je pre užívateľov taký žiaduci?
Keď si dáte svoje úplne najobľúbenejšie jedlo, vyhráte športovú súťaž alebo máte dobrý sex, vyplaví sa vám dopamín – hormón šťastia. Jeho hladina v tele sa pritom zvýši len niekoľkonásobne.
Keď si však šľahnete pervitín, je to tisíc až dvetisíckrát silnejší pocit šťastia. Tomu nedokáže nič na svete konkurovať. A zároveň je to neuveriteľná pasca.
Mozog totiž na také množstvo dopamínu dodaného zvonku zareaguje tak, že prestane vyrábať vlastný. Kanáliky, ktoré za normálnych okolností dopamín produkujú, vyschnú – a keď účinok pervitínu vyprchá, človek už nedokáže prežívať šťastie. A preto znova a znova siaha po droge.
Hovorí sa o rastúcej obľube kokaínu. Vyskytujú sa užívatelia tejto drogy aj v menších mestách, ako je Třinec alebo Český Těšín?
Určite áno, ale v Renarkone s nimi neprichádzame do styku. Kokaín sa u nás nepoužíva intravenózne, ale šňupe sa. Užívateľmi sú často vysoko postavení manažéri, umelci, riaditelia rôznych organizácií či lekári, ktorí na prvý pohľad nemajú žiaden problém.
Z prieskumov vyplýva, že novším problémovým fenoménom, ktorý sa dotýka aj detí, je užívanie kratomu. Ako to hodnotíte?
Táto látka sa k nám dostala v šedej obchodnej zóne z juhovýchodnej Ázie s povesťou prírodného produktu, ktorý pomáha sústrediť sa. Používajú ho športovci v posilňovniach, študenti pri učení. Mal to byť čistý prírodný liek, navyše sa predával ako zberateľský predmet, takže sa ocitol mimo kontroly Českej obchodnej inšpekcie a ďalších orgánov. Bola to však podvodná záležitosť. Predajcovia hovorili: „Kúpte si to a vystavte na poličke,“ ale určite vedeli, že kupujúci to nebudú len obdivovať, ale aj užívať. Na začiatku sa vôbec nevedelo, že mitragynín, hlavná zložka kratomu, je opioidný antagonista a pôsobí podobne ako heroín. Má podobné dopady na ľudské telo, spôsobuje závislosť, hoci nie tak silnú.
Čo kratom s ľuďmi robí?
V malom množstve pôsobí ako stimulant, vyššie dávky majú sedatívne účinky. Závislosť sa prejavuje tak, že človek postupne nie je schopný bez tohto prášku normálne fungovať, nemôže vstať, sústrediť sa a má stále zlú náladu. Ak bude schválená navrhovaná regulácia, od nového roku sa kratom nebude môcť predávať cez internet, ale len v kamenných obchodoch pod prísnou kontrolou. Hlavne má táto látka spadnúť do kategórie len pre osoby od osemnástich rokov.
Prečo niekoho psychotropné látky nezaujímajú a iného ovládnu a ničia?
Dnes je otázka závislostí veľmi spojená s traumami z detstva, nedostatkom lásky a objatí. U zanedbaných detí alebo tých, ktoré sú umiestnené v detských domovoch, je väčšia pravdepodobnosť, že budú hľadať náhrady pocitu šťastia, ktorého sa im nedostalo. Kapacitou v tejto oblasti je kanadský psychiater Gábor Maté. Prečítal som od neho niekoľko kníh, ktoré mi pomohli pochopiť, že ľudia za svoju závislosť často nemôžu. Návyk si však môžete uhnať aj každodenným pitím piva.
Máte osobnú skúsenosť s drogami?
Žil som kedysi dva roky v Rotterdame, kde som veľa fajčil marihuanu, skúšal som aj hašiš. Dnes nepotrebujem k šťastiu ani alkohol. A to je ďalšia téma. Myslím si, že napríklad v Třinci alebo Českém Těšíne majú ľudia oveľa väčší problém s alkoholom než s drogami.
Nie ste zo svojej práce smutný? Denne sa stretávate s ľuďmi, ktorí sa ženú do záhuby.
Áno, ale mám tú prácu rád, cítim sa v nej slobodný. Naučil som sa nepúšťať si ju do súkromia. Tiež som si prežil koncom deväťdesiatych rokov vyhorenie. Mal som pocit, že musím všetkých zachrániť pred drogami. Pochopil som však, že to nie je mojím poslaním. Zmyslom mojej práce je pomáhať udržiavať pre ľudí v mojom okolí bezpečné prostredie. Samozrejme, osudy užívateľov drog ma zasahujú a som nadšený, keď sa im, napríklad aj s mojím príspevkom, podarí uniknúť z tej hroznej pasce.