Ľubica Thierová si pred štyrmi rokmi našla cestu k otužovaniu a dnes je jeho obrovským nadšencom. Prinieslo jej niekoľko zdravotných benefitov, vyžaduje si však veľkú pravidelnosť a opatrnosť. Je stálou členkou bratislavského klubu Ľadové medvede, ktorá zbližuje milovníkov ľadových vôd a zimného plávania.
V našom rozhovore sa dozvieš, v čom je otužovanie vonku lepšie ako doma v sprche, čo treba spraviť pre to, aby sa stal človek súčasťou komunity Ľadové medvede, čomu sa venujú otužilci v lete či čo robiť, keď v jazere niekto precení svoje sily.
Otužovanie sa stalo veľkým trendom počas pandémie. Ale, samozrejme, bolo tu s nami aj pred tým. Vnímaš nejaké výraznejšie opadnutie záujmu o túto aktivitu? Alebo veľa ľudí pri tom zostalo?
Áno, s covidom prišiel i trend otužovania, pretože sa v tom čase začali všetci výrazne viac starať o svoje zdravie. Každý to chcel vyskúšať, už len kvôli fotke v zamrznutom jazere (smiech). Otužovanie je však o pravidelnosti, a teda jednorázová instagramovka v ľadovej vode je skôr osobná reklama, no nie otužovanie v pravom slova zmysle. Veľa ľudí, ktorých poznám, pri tejto aktivite naozaj zotrvalo aj po pandémii, pretože pociťujú práve získané zdravotné benefity.
Otužovať doma v sprche a vonku v outdoore – v čom je rozdiel?
Sprchou doma v kúpeľni človek nikdy nezíska tak ľadovú vodu ako v januári v jazere, to je asi najzákladnejší rozdiel. Keď však nič iné nezostáva, aj pár sekúnd či minút sprchy s tou najstudenšou možnosťou je stále lepšie ako nič. Studenou sprchou sa práve odporúča s otužovaním začať, každý deň si dať o niečo studenšiu a o niečo dlhšie. Ja mám najradšej otužovanie vonku v jazere, kam vleziem postupne, najprv po kolená, potom po pás, nakoniec po krk a môžem plávať.
Ako si sa ty konkrétne dostala k otužovaniu?
Vždy som to chcela vyskúšať, no aj ja som ten prípad, ktorý začal práve dobou pandemickou v roku 2020. Bolo to vtedy aj tým, že som po dvoch tehotenstvách a kolobehu s deťmi mala konečne nejaký čas na samú seba, tak som sa rozhodla pre otužovanie. Začala som v novembri so svojou kamarátkou, neskôr sa k nám pridal môj manžel a na jar sme sa zhodli, že by sme chceli niekam patriť. Našli sme si skupinu Ľadové medvede, prišli sme na stretnutie na Zlatých pieskoch, hneď nás medzi seba prijali a odvtedy sa spolu otužujeme.
Môže sa stať členom hocikto?
Áno môže, každý si však musí prejsť jednou celou zimnou sezónou. Vždy 24. decembra mávame krst nových členov, ktorí sezónu naozaj zvládnu a dokážu nášmu predsedovi, že v studenej vode nejaké minútky vydržia a vedia v nej plávať. Oficiálnym členom sa človek stáva po registrácií, s tou sa hradí aj ročný členský poplatok, z ktorého náš klub funguje.
Štúdiami je podložené, že otužovanie môže vplývať na obranyschopnosť organizmu voči infekciám, zápalom. A to nás môže eventuálne chrániť pred chorobami. Aké zmeny na svojom zdraví vnímaš ty po tom, ako si začala pravidelne otužovať?
Otužovanie naozaj posilňuje obranyschopnosť organizmu a srdcovo-cievny systém, zlepšuje fyzickú kondíciu a povedala by som, že aj psychiku. Ja som začala s otužovaním kvôli artritíde, po prvom pôrode ma veľmi bolievali kĺby na rukách a nohách. Prínos studenej vody mi na kĺby naozaj pomohol a zostávam pri otužovaní už štvrtý rok, pretože mi pomáha po všetkých stránkach, fyzickej i duševnej.
Čo robíš ako otužilec v lete?
Držím sa práve studenej sprchy doma. Ja som typ otužilca, ktorý uprednostňuje plávanie a nielen státie na mieste, po našom „kačičkovanie”, takže jazero využívam aj v horúcich letných dňoch aspoň na to plávanie.
Čo vlastne znamená „pravidelne“ otužovať? Ako často musí človek otužovať, aby sa už považoval za otužilca?
Je to veľmi individuálne a záleží, čo a ako každého telo prijíma. Otužovanie organizmus vyslovene vyčerpáva, je to naň veľká záťaž a telo potrebuje nejaký čas na regeneráciu. Aspoň dva až trikrát do týždňa je ideálne. Keď nie je tuhá zima, ale príjemný október, nemám problém si ísť zaplávať pred robotou aj každý deň.
Sprchuješ sa už len studenej vode, alebo sa občas „rozmaznáš” aj horúcou sprchou?
Ja osobne som nikdy nemala rada horúcu sprchu, pretože sa mi v zaparenej kúpeľni zle dýcha. Vždy mi vyhovoval kohútik presne v strede, teda vlažná voda. Ako som však začala s otužovaním, každú sprchu ukončím otočením kohútiku smerom na studenú. Telo to dokáže extrémne nabudiť, napne sa pokožka a organizmus začína pracovať.
Ako funguje komunita Ľadových medveďov v Bratislave a čo pre teba znamená?
Počas sezóny sa stretávame každú nedeľu o deviatej ráno na Zlatých pieskoch, porozprávame sa a keď vyjdeme z vody popíjame spolu čaj alebo si zabehneme. Počas týždňa sa chodím otužovať väčšinou len s manželom a kamarátkou, takže nedele sú pre mňa naozaj také naše, keď sa po celom týždni stretneme ako komunita a ideme spolu do vody.
Je podľa teba otužovanie v skupine lepšie ako osamote?
Nikdy sa neodporúča, aby išiel otužilec počas zimných mesiacov do vody sám z bezpečnostného hľadiska. Odporúčam, aby išli aspoň dvaja a v prípade, že by niekomu prišlo nevoľno, nedajbože by odpadol, má po ruke človeka, ktorý sa o neho postará. Ako skupina vojdeme do vody aj dvadsiati a vždy na seba dávame navzájom pozor.
Ľadová sprcha dokáže poriadne nakopnúť. Kedy je najlepšie sa počas dňa otužovať?
Ja preferujem otužovanie ráno, pretože som po studenej sprche nabudená a naštartovaná na celý deň. Niekedy mi sprcha vyjde až na večer, potom sa mi však s toľkou energiou do postele veľmi nechce.
Jeseň je obdobie s ktorým prichádzajú prechladnutia a chrípky, pretože ľudia často podcenia náhlu zmenu počasia. Si ty vďaka otužovaniu týmto prechodným obdobím medzi teplom a zimou odolnejšia?
Určite áno, znášam lepšie nielen zimu, ale dokonca aj leto. Organizmus sa otužovaním naozaj naučí lepšie zvládať rôzne teploty a teda aj augustové horúčavy, celkovo posilňuje imunitný systém.
Je na otužovanie niekedy „až príliš zima”?
Príliš zima mi býva v období január až február, človek vojde do vody a začnú mu krehnúť prsty na rukách a nohách. Veľa ľudí v týchto zimným mesiacoch od otužovanie ustupuje, pretože sa pre nich stáva až boľavým.
Prečo chodia otužilci do vody v čiapkách a niekedy aj v rukaviciach?
Platí to väčšinou pre tých, ktorým chlad naozaj reaguje na končeky prstov, tak siahajú po neoprénových doplnkoch, my ako klub ich však nepoužívame. Plávame v klasických gumených čiapkach a počas tuhej zimy si dáme aj dve naraz.
Je pravda, že by sa mal človek hneď keď vyjde z ľadovej vody zababušiť do teplého?
Nie je dobré si na seba hneď hodiť pančuchy, nohavice, tričko, mikinu a bundu, pretože človek uzavrie chlad v sebe a ten sa nemá ako dostať von. Preto je ideálne sa po otužovaní len vysušiť a ísť si zabehnúť iba v spodnom prádle či tričku. Ako ubiehajú minúty, telo sa zahrieva. Keď sa niekto však rýchlo navrství, telo s teplotnými šokmi nestíha a človeku môže ostať zima ešte dve hodiny po vyjdení z vody či dostane triašku.
Je známe, že otužovanie má množstvo zdravotných benefitov, prednedávnom však vyšiel v Hospodárskych novinách rozhovor, že zimní plavci umierajú častejšie na mozgové príhody a infarkty. Dostala si sa k tejto informácií?
Túto informáciu som nezachytila, my ako otužilci však chodíme na preventívne prehliadky k lekárovi, kde konzultujeme náš zdravotný stav a či sa odporúča ísť do studených vôd. Každý musí svoje telo poznať a vyhodnotiť, kto na čo má. V dnešnej dobe mi príde, že celkovo mladí ľudia dostávajú infarkty čoraz častejšie a vôbec nemuseli byť otužilci či športovci. Človek musí najmä myslieť na svoje zdravie a nechať si ho občas skontrolovať.
Stalo sa už, že by sa nejaký otužilec od vás precenil? Ako človek vie, kde je tá jeho hranica? A čo robiť ak to človek v studenej vode prešvihne?
Tým, že mávame plavecké súťaže, tak sa párkrát stalo, že niekomu prišlo v studenej vode nevoľno, zatočila sa mu hlava, zbledol či dostal triašku. Kľúčové je vytiahnuť ho z vody von, osušiť ho, zabaliť do teplého, dať mu napiť z teplého čaju a prípadne pridať cukor nejakou sladkosťou. Je to stav, ktorý do pár minút prejde a volať záchranku nie je vždy potrebné.
Kde sa v Bratislave najlepšie otužuje?
Kuchajda, Zlaté piesky, Draždiak či Rusovce, Čuňovo, každé z týchto jazier je prispôsobené na otužovanie. Vhodný je aj Dunaj, napríklad Karloveská zátoka, tečúca voda je však vždy o niečo studenšia než jazero.
